50. výročie založenia organizovaného zápasenia v Bánovciach nad Bebravou

50. výročie založenia organizovaného zápasenia v Bánovciach nad Bebravou

Prvé zmienky o zápasení na Slovensku sú zo začiatku dvadsiateho storočia keď v r. 1904 v Košiciach založili Košický atletický klub, ktorého súčasťou boli i zápasníci a neskôr v Bratislave kluby Herkules, Vas a Hungaria, z ktorých vznikol za prvej republiky najstarší klub zápasenia na Slovensku Lokomotíva Bratislava.

Rozmach zápasenia v Bánovciach nad Bebravou nastal až po období druhej svetovej vojny výstavbou nových závodov Tatra, Mier a Zornica. Hlavne vznikom závodu Tatra bol zaznamenaný rozvoj kultúry a športu. Nastal príliv mladých ľudí a bolo len otázkou času, kedy bude podchytený a usmernený ich rozvoj počas voľného času.

V druhej polovici päťdesiatych rokov nastupuje na základnú vojenskú službu v Nitre syn bánovského remeselníka Jaroslav Matejka. Pri výkone služby sa dostal do styku so zápasníkmi, ktorý pôsobili v kasárňach a organizovane účinkovali v súťažiach. Pretože patril do skupiny tých mladých ľudí, u ktorých túžba byť čo najlepší a najsilnejší bola samozrejmosťou, okamžite ho tento šport zaujal a snažil sa získať čo najviac poznatkov a skúseností. Dňa 28.10.1961 sa vrátil Jaroslav Matejka zo základnej vojenskej služby a už v novembri toho istého roku sa začali tréningy, ktoré sám viedol.

Všetku organizačnú prácu, ktorej pri vzniku oddielu nebolo málo zabezpečoval jeho príbuzný tiež Jaroslav Matejka. Len húževnatosť a snaha tejto dvojice zabránila tomu, aby oddiel nezanikol. Pod patronátom závodu Zornica bol začlenený do TJ Sokol Bánovce nad Bebravou, ktorej predsedom bol p. Minárik a tajomníkom p. Silvester Žitňan. Predsedom, tajomníkom a zároveň vedúcim zápasníckeho družstva bol Jaroslav Matejka st. a Jaroslav Matejka ml. trénerom. Prvými zápasníkmi, priekopníkmi tohto športu v našom meste sú bratia Baďurovci, Porubský, Šumšala, Janík, Urban, Pullman, Paulínyi Stránsky, Machala, Vartík a Takáč. Prvý zápas vybojovali v Nitre - Krškanoch, odveta sa konala v januári 1962.

V priebehu roka sa stretli ešte s mužstvami Komárna, Považskej Bystrice, Nitry a Bratislavy. Jednotlivci sa začali presadzovať na majstrovstvách kraja ako i Slovenska. Prvým majstrom Slovenska sa stal Stránsky Peter. Pre popularizáciu tohto športu Matejkovci v lete 1963 zorganizovali priateľské stretnutie s účastníkom I. zápasníckej ligy mužov NDR Dynamom Eisenach, ktoré sa uskutočnilo na futbalovom ihrisku Spartak za úmornej horúčavy pre veľkým publikom. Bánovce posilnené o borcov I. ligy mužov Dunajplavby Bratislava, reprezentantom Sorokáčom, bratmi Zelenayovcami a Groberom, so silným súperom remizovali za veľkého nadšenia miestnych priaznivcov.

V priebehu polovice šesťdesiatych rokov sa začal vykonávať organizovaný nábor na ZDŠ, ako i na SPŠS a OU Tatra. Trénerovi Matejkovi pribudli k dorastencom i žiaci. Z počiatočného hromadného nadšenia tréningová záťaž vykresala tvrdé jadro borcov, ktorí v rokoch 1963 až 1968 súťažili s Lokomotívou Bratislava, Dunajplavbou Bratislava, Nitrou, Komárnom a Prievidzou. Zápasníci ako Plichta, Náprstek, Bugár, Hrobár, Krepuš, Ševčík L. Ševčík A., Gombár, Stanko, bratia Hoosovci, Ertelovci, Žikla, Turan, Beňačka, Klčo, Culka, Kurtiš a Pietrik stávali na stupňoch víťazov i na majstrovstvách Slovenska, Čiech a Moravy, kde v r. 1965 bratia Hoosovci zvíťazili. Odchodom Jaroslava Matejku do emigrácie sa ukončila prvá úspešná etapa tohto športu v našom meste.

Začiatok 70-tich rokov sa stal obdobím o udržanie sa zápasenia v meste. Tréningy viedol striedavo najstarší a najskúsenejší bývalí dorastenci ako D. Škvarenina a Ludvík a František Hoosovci. Hoci v rokoch 1970-75 nebola taká široká základňa, dosiahli sa na dané pomery nezvyčajné výsledky. O toto sa pod vedením trénera Františka Hoosa pričinili bratia Škultétyovci, ktorý už v žiackom veku vynikali výbornými fyzickými schopnosťami. Starší Pavol sa stal v r. 1972 majstrom ČSSR vo voľnom štýle a v tom istom roku zvíťazil na medzinárodnom turnaji Družba v Ruse. V čase štúdia na právnickej fakulte v drese Dunajplavby Bratislava sa v roku 1974 stáva juniorským majstrom ČSSR a je zaradený do prípravy na OH 1976 v Montreale, kde nemohol štartovať pre zranenie.

Za svojím bratom nezaostáva ani mladší Igor, ktorý v roku 1975 získava titul majstra republiky dorastencov a úspešne reprezentuje ČSSR na medzinárodnom turnaji Družba v Kórei.

Po trénerovi Hoosovi preberajú štafetu Vojtech Ertel a Alexander Ševčík.

Kolektív chlapcov pod ich vedením v zložení bratia Hluchovci, Cichovský. Švába, Šelestiak, Zaťko, Mozola a Kubica dosahujú úpechy, ktoré vyústili, že väčšina z nich bola navrhnutá do armádneho strediska Dukly Trenčín. Anton Mozola dosiahol v kategórii do 90 kg i medailové umiestnenie na majstrovstvách ČSSR. Po skončení základnej vojenskej služby sa stal v Dukle trénerom a okrem iných viedol i Dušana Masára reprezentanta ČSFR.

Už v tom čase (r. 1970-1978) posobil a vychovával žiakov v Bánovciach veľký nadšenec a bánovský odchovanec Kurtiš Peter. Patril do starej školy trénera Jaroslava Matejku a vedel, že každý úspech je výsledkom len cieľavedomej práce. Z radov jeho žiakov vyšli chlapci, ktorí úspešne obstáli a reprezentovali v dorasteneckej lige v družstve vedenom Vojtechom Ertlom a a Alexandrom Ševčíkom. Mená jako Balážovci, Baďura, Bobuš, Černák, Belanec, Janega. Laššo, Truska a Adamík sa pravidelne objavovali na zápasníckych žinenkách. V roku 1978 sa k Petrovi Kurtišovi pripojil po návrate zo základnej vojenskej služby Jaroslav Šelestiak. Z ich podnetu a snahy za výdatnej pomoci závodu Tatra došlo 24.2.1978 k premenovaniu oddielu na zápasnícky oddiel TJ Spartak. Podpora od riaditeľa OU Tatra  Ernesta Janečka, od vedenia podniku a TJ Spartak umožnila nielen vytvoriť družstvo dorastencov, ale aj žiakov, ktorých trénovali mladí začínajúci tréneri Miroslav Janega, Pavel Cichovský, Eugen Černák a Ervín Zaťko.

Začiatky rokov 80-tych sú rokmi rozšírenia členskej základne. Družstvo si udržiavalo svoj štandard. Umiestňovalo sa medzi 3. až 5. miestom Slovenskej národnej ligy. Pravidelnými medailistami boli Ivan Baláž, Fázik, Černák, Pinter, Antoš, Kopačka, Barát, Drozdík, Štefkovič, Lagiň. V tomto období sa po návrate z Bratislavy do práce oddielu ako funkcionár zapája JUDr. Pavol Škultéty. Žiaci pod odborným vedením štartujú v dlhodobej súťaži,  krajskej lige vo voľnom štýle. Najlepšie výsledky dosahovali Peter Žáčik, Anton Lagiň, Róbert Mano, Valter Lieskovský. V tomto období bola snaha o vytvorenie družstva mužov a borci Kazancev, Janega, Kubica, Zafko, Šelestiak, Kurtiš hosťovali za Lokomotívu Bratislava, ktorá bola účastníkom I. ligy. Bolo len na škodu veci, že sa nepodarilo udržať družstvo mužov, lebo predpoklady a množstvo odchovancov dávalo záruku, že Bánovce sa mohli dostať aj v tejto kategórii medzi našu elitu.

V druhej polovici osemdesiatych rokov sa pod vedením predsedu oddielu Ing. Boďa, tajomníka JUDr. Škultétyho a hospodára Ing. Kubicu sa oddiel stabilizoval a začalo rozhodne najbohatšie obdobie na úspechy zápasníckeho oddielu a to predovšetkým v žiackych súťažiach. V tejto dobe sa začali presadzovať žiaci  Pietrik, Gajdoš, Dobrovodský, ale výkonnostne rástli najmä bratia Velčickí. Z uvedených bratov bol Jaroslav majster republiky žiakov v zápasení grécko-rímskom štýle. V roku 1986 Henrich Pietrik získal titul majstra Slovenska v oboch štýloch a dostal sa aj do desiatky najlepších športovcov v našom okrese.

Nebyť odchodu bratov Velčických bilancia oddielu v uvedenom období by vyznela oveľa lepšie, lebo výborné výsledky dosiahli Ľudovít Hoos, Viliam Daniš, Stanislav Škerda, Jozef Petrlík a Libor Šimko. Mená týchto borcov sa pravidelne objavujú rok po roku v starších kategóriách, v čom vidieť stúpajúcu úroveň prípravy a výsledky práce trénerov.