Duch Rokoša opäť privítal účastníkov Silvestrovského výstupu

Turisti, milovníci prírody a bežeckí  nadšenci  absolvovali v sychravom počasí „Silvestrovský výstup“ na  vrch Rokoš  s cieľom tradičnej rozlúčky so starým rokom.

 

Časť účastníkov výstupu na Silvestrovský Rokoš

 

Časť skupiny zložená „z turistických obetavcov“ varila pre účastníkov v dvoch zabíjačkových kotlinách silvestrovskú kapustnicu a guláš. Jeden z nich Adam Lisý spomínal v uvítacom príhovore  svojho promo videa zaveseného na facebooku, že myšlienka navariť niečo teplé „pod zub“ vznikla, už pred tromi rokmi pri Štefanskom výstupe na Čierny vrch.

 

Adam Lisý a Dávid Holý pri varení gulášu a kapustnice

 

V krosnách vyrobených v jeho dielni vyniesli na Rokoš „realizátori tohto nápadu“ všetko potrebné na varenie a výdaj týchto labužníckych pochutín.

Horská chuť kvalitného gulášu a „Adamovej kapustnice“ bola veľkou výzvou pre ranostajov, ktorí sa vydriapali na samotný vrchol už v predstihu, aby sa im ušla porcia očakávaného teplého pokrmu.

 

Jedna z možností výstupu na Rokoš od Omastinej

 

Tí, čo sa neponáhľali, vyrážali na vrchol postupne zo svojich stanovíšť – Diviacka Nová Ves, Ježkova Ves, Nitrianske Rudno, Omastiná a Uhrovske Podhradie po tradičných turistických chodníkoch.

 

Zobrazenie turistických trás na Rokoš

 

Jedným z prvých úkonov - vyčerpaných, vysmädených a vyhladovaných „milovníkov turistiky“  bol po zdolaní vrchola tradičný zápis do návštevnej  knihy, skupinové fotenie pri hlavnom osadenom smerovníku a pamätníku Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka.

 

Víťazná póza pod vrcholom Rokoša

 

Najväčší hladoši neustále pokukávali na ohniská, kde by si mohli opiecť na táborovom ohníku pribalenú klobásu, slaninku, alebo špekáčik.

Najväčšiu pozornosť pútal „pár osedlaných koní“ voziacich najmladších účastníkov koncoročnej akcie. Usmiate vyzimené detské pery boli tou najväčšou odmenou pre týchto najmenších hrdinov hrdo sediacich na sedle obetavých tátošov, ktorých na vôdzke viedli ich majitelia.

 

Jazda na koni bola tou najväčšou odmenou pre najmenších účastníkov

 

Niektoré skupinky uzimených turistov sa zohrievali s občasným častovaním „hriatej domácej pálenky“ a pri kochaní sa pohľadom na okolitú zimnú prírodu pozabudli, že treba sa pomaly aj pobrať domov.

 

Zrubiská

 

Najväčšou odmenou pre vracajúcich sa „nabažených turistov“ boli nádherné výhľady na okolitú prírodu osvetlenú vykukajúcim sa „lakomým“ slniečkom spoza oblakov. Podaktorí šťastlivci zazreli prebehujúcu diviačiu zver. Nespiaceho „mrmlavého macka“ tento krát údajne nestretol nikto.

 

Dar prírody pre kochajúce pohľady účastníkov výstupu

 

Zmáčane gate, zabahnená turistická obuv a nedostatok snehu neubrali nikomu z pocitu šťastia a na tvárach spokojných „dobyvateľov vrchu Rokoša“ vyžaroval neopakovateľný pocit spokojnosti z víťazstva samého nad sebou. Nech žije „duch Rokoša“ o rok sa stretneme znova.

 

autor:

Stanislav Vavro

 

foto:

Peter Drábik