Igor Žaťko: Každý strom je dôležitý...

Naša DNK je vytvorená z rovnakej DNK ako majú stromy. Strom dýcha to, čo my vypúšťame a my potrebujeme to, čo vypúšťa strom, takže náš osud je spoločný s osudom stromu.

Dan Evehem, náčelník  kmeňa Hopi,  otec Katchina

 

Nielen v našich končinách často vidíme veľké nákladné autá naložené doplna kmeňmi stromov. Ľudia z podhorských obcí hovoria o holoruboch, o drancovaní lesov, výruby sú viditeľné  kdekoľvek voľným okom. Stromy sa spília za pár minút, rastú desaťročia a tie spílené zatiaľ chýbajú ...


Ako to je so stavom lesov v našom regióne mi vysvetľoval človek z najpovolanejších-notorický milovník prírody, ochranár, lesník – profesionál i dlhoročný štátny úradník zodpovedný  za stav lesov a všetko, čo s nimi súvisí - Ing. Igor Žaťko.  Preložili sme spolu chotáre Uhrovca, Uhrovského Podhradia i Omastinnej a na mieste mi  ukazoval a vysvetľoval, čo a ako v skutočnosti je. Keďže ho roky poznám a viem o jeho vzťahu k prírode -  verím  tomu, čo povedal.

 

 

Bulík: Tak začni nejakou teóriou o lesoch. Aké lesy máme, na čo nám slúžia, aký majú zmysel ?

Lesy sa delia podľa zákona na ochranné, osobitného určenia a hospodárske lesy.  Hospodárske lesy sú lesy určené na produkciu hospodársky využiteľného dreva – povedzme nábytkársky priemysel, papierenský priemysel, palivové drevo a pod. Hospodársky les má svoj systém hospodárenia. Od ochrany kultúr, cez prerezávky, prebierky- to je výchovná ťažba, až po konečné finále- rubnú ťažbu.  Ak les dosiahne tzv. rubný vek, ktorý má predpísaný podľa druhu stromov a bonity stanovišťa, tak  nasleduje rubná ťažba. Ťažba prebieha podľa vopred stanoveného plánu.  Ochranné lesy sú tie, do ktorých sa viac-menej nezasahuje a ich úlohou je chrániť krajinu napríklad pred prívalovými dažďami – zadržiavajú vodu a minimálne obmedzujú jej voľné odtekanie z kopcov. Chránia teda pôdu pred jej splavovaním napríklad z vápencových ( štrkových) podloží. Lesy osobitého určenia sú napríklad kúpeľné lesy, parčíky, prímestské rekreačné lesy, ktoré majú estetické i ozdravné funkcie pre celé svoje okolie a ľudí, ktorí v ich blízkosti žijú. A tiež lesy v  chránených územiach – prírodné rezervácie, ako sú v našich končinách národné prírodné rezervácie Rokoš a Jedlie. Tieto lesy sú v piatom- najvyššom stupni ochrany a sú úplne bez zásahu.

 

Veľké Zrubiská

 

Bulík: Povedal si, že ťažba prebieha podľa vopred schváleného plánu ťažby. Kto robí tieto plány ?

Lesné hospodárske plány/ po novom plány starostlivosti o les/ sa robia na 10 rokov.  Majú predpisovú , evidenčnú a mapovú časť. Vypracovávajú ich certifikované organizácie. Garantom lesného hospodárskeho plánu je Krajský lesný úrad v príslušnom kraji, ktorý ho schvaľuje rozhodnutím. Samotnú ťažbu je možné vykonať iba na základe písomného súhlasu odborného lesného hospodára, ktorý zodpovedá za to, aby ťažba prebiehala v súlade so zákonom. 
Plány ťažby sú mesačné, kvartálne, ročné ?  Alebo opačne: sú nejaké limity na ťažbu dreva a kto kontroluje ich dodržiavanie ?
Podľa nového lesného zákona je jediným záväzným ukazovateľom celkový predpísaný objem ťažby – tzv. etát, ktorý  je neprekročiteľný .  Plán člení objem tzv. predrubných ťažieb, to sú „po našom – prebierky lesa, ktoré sú ešte podľa veku porastu rozčlenené na prebierky do 50 rokov veku lesa a  nad 50 rokov veku lesa a ťažieb rubných. Intenzita a umiestnenie týchto tzv. výchovných ťažieb  závisí vo veľkej miere od posúdenia odborného lesného hospodára, rovnako ako časový postup pri rubných ťažbách.  Šikovný a zodpovedný odborný lesný hospodár naplánuje rubnú ťažbu až po opade semena z materského porastu a následnom prirodzenom zmladení lesa. Tým si zabezpečí nový „hotový“ les bez nákladov a zároveň les, ktorý tvoria „deti“ pôvodného porastu, ktoré už majú geneticky zakódovaný kladný vzťah k tomuto biotopu. Dodržiavanie objemu ťažby  kontrolujú príslušné okresné a krajské lesné úrady. Tie vykonávajú v lesoch pravidelný štátny dozor, ktorého náplňou je kontrolovať stav lesa od jeho založenia až po ťažbu a odvoz dreva.

 

Veľké Zrubiská

 

Bulík: Sme v lese, ktorý je po ťažbe. Na prvý pohľad laika je tu „pekný bordel ...“  Kto upratuje tento „odpad“ po ťažbe ?  Konáre, haluzinu ...

O haluzinu dnes už v našej oblasti nemá prakticky nikto záujem – tá sa uhádže na kopy a nechá sa zhniť. Ak by sme les po ťažbe teoreticky úplne vyčistili od zvyškov dreva, pripravili by sme pôdu o vzácne živiny Lesníci dobre vedia, že drevo rastie na dreve . Poľnohospodári hnoja role, lesníci vyživujú les týmto spôsobom.  Okrem toho v procese vyhnívania zvyškov stromov, slúžia tieto aj ako domov rôznemu hmyzu,  vtáci zasa majú hmyz ako zdroj potravy atď. Rovnováha v prírode... Drevná hmota z prerezávok a väčšiny prebierok zostáva v poraste takmer vždy. Iné je to pri zvyškoch po ťažbe v ihličnatých, najmä smrekových porastoch. Tu by hrozilo kalamitné premnoženie nebezpečných škodcov, najmä podkôrnikov, preto sa zvyšky po ťažbe likvidujú spaľovaním, príp. sa sanujú  postrekom.


Bulík: A čo v prípadoch, keď si ľudia môžu sami pripraviť drevo na kúrenie ? Vtedy predsa zvyšky po  ťažbe z lesa vynášajú ...

Takéto zvyšky po ťažbe, hrubšie ako cca 10 cm , tzv. „hrúbie“, si môžu ľudia po písomnom súhlase obhospodarovateľa lesa vychystať na mieste a po úhrade si ich odviezť domov. Deje sa tak vždy až po ukončení ťažby v tej ktorej lokalite. V niektorých neprístupných lokalitách, kde by chystanie dreva nebolo pre ľudí ekonomicky rentabilné, zostáva aj „hrúbie“ napospas prírode.
Každý, kto drevo z lesa odváža, a to bez ohľadu na dopravný prostriedok, či je to ručná kára, alebo kamión s vlekom,  sa musí vedieť preukázať platným, tzv. odvozným lístkom, inak je to „černota“. Odvozné lístky vydáva obhospodarovateľ  lesa, kontrolovať ich môže lesná stráž, policajti, colníci, napokon aj samotný vlastník, užívateľ , či obhospodarovateľ lesa.

 

 

Bulík: Ľudia v tomto regióne, kde sa nachádzame – Žitná-Radiša, Uhrovec, Omastiná, Uhrovské Podhradie  -  často nadávajú, že sa tu ťaží veľa, že sú lesy vyťažené a je v nich neporiadok...

Prechádzame tadiaľto a máme za sebou niekoľko kilometrov. Vidíš nejaké vyťažené hory ? Sú tu lesy zdevastované ? A že sa veľa ťaží ? To je relatívny pojem! Ťaží sa  podľa predpisov a podľa plánov lesného hospodárenia v danom regióne. Aj s dôslednou kontrolou, ako som uviedol. Zatiaľ neboli zistené žiadne disproporcie. Každých desať rokov prichádza  tzv. autorský dozor za účasti lesníkov, národného lesného centra, úradníkov z príslušných lesných úradov a ochranárov. Všetci títo ľudia zhodnotia každých uplynulých desať rokov hospodárenia v lese priamo na tvári miesta. Ak by bol problém, nasledujú sankcie. Z osobných skúseností viem, že také sa v našom regióne nestalo a ani nehrozí !  V našich končinách hospodárime podľa dlhodobých hospodárskych plánov a v súlade s platnou legislatívou. Z týchto miest, kadiaľ prechádzame, sa dá vidieť do ďaleka, do dolín a na bližšie i vzdialené kopce, vidíš tam niekde zdevastované hory ?  Vezmem  ťa do rúbanísk a na mieste si pozrieme ťažbu a stav lesa. Áno, chápem, že ak príde laik na miesto, kde bol  hospodársky les vyťažený, nevyzerá ten priestor dobre.  Pne, haluzina i prípadné neupratané hrubie sa povaľujú po zemi, chýbajú nedávne stromy...  Každý lesník však pozná pravidlo, že les sa pestuje sekerou. Hospodársky  les prosto nemôžeš nechať tak.   Musíš v  ňom gazdovať. Starať sa o životný priestor stromov, pestovať o.i tzv. „štíhlostný pomer“ stromov – to je pomer medzi výškou a hrúbkou stromov...

 

Veľké Zrubiská


Bulík: Ako sa dá starať o „štíhlosť“ stromu ? A prečo sa to robí  ?

Strom potrebuje priestor okolo seba . Z pôdy čerpá živiny, je to živý tvor !  Mnohé staré kultúrne národy, ale aj moderné výskumy v tejto oblasti už vedia, že rastliny prejavujú emócie. Citlivými prístrojmi boli zaznamenané zmeny elektrických polí rastlín v situáciách, keď im púšťali príjemnú hudbu, alebo im hrozil nejaký útok – nožnice a podobne. Aktuálne a primerane reagovali... Strom potrebuje životný priestor, svetlo a vtedy, ak toto všetko má , mohutnie, priberá na objeme i výške. To sa dá aj v týchto lesoch vidieť, že tam, kde neboli vykonané prebierky, stromy sú tenké, slabé a silnejší vietor ich môže vyvrátiť ako kukuricu. V štádiu prerezávok sa stromy niekedy aj vyvetvujú, to znamená, že sa opiľujú od zbytočných konárov. Normálne sa však mladiny pestujú v takom zápoji, že sa kmene čistia samé, aby to neboli nejaké bonsaje. Stromy sa ťahajú do výšky – za svetlom. Vo fáze prerezávok sa postupne vypiľujú netvárne a nekvalitné jedince, pokračuje sa prvými prebierkami. V celej fáze prebierok sa odstraňujú choré a poškodené stromy, ale aj stromy z trsov, dvojáky a podobne.  Porast sa postupne formuje, zrieďuje, stromy dostávajú životný priestor a svetlo. Koruny stromov sa košatia a už v predchádzajúcej fáze vyčistené kmene naberajú na hrúbke – tzv. svetlostný prírastok. Les postupne dorastá do rubného veku. V našich podmienkach sa rubné ťažby nevykonávajú naraz ,ale v niekoľkých, minimálne dvoch, fázach: tzv. prípravný rub, semenný rub a pod. Záverečná fáza je dorub, ktorý verejnosť mylne považuje za holorub.  Ide však o dorub nad už zmladeným lesom. Celé som to popísal v jednoduchej schéme. Prax je však oveľa zložitejšia a rozmanitejšia, keďže sa pracuje so živým organizmom, ktorý má niekedy úplne odlišné nároky vzhľadom na druh dreviny, bonitu pôdy, teplo, svetlo, vlhkosť, expozíciu atď. atď. Tomu sú podriadené aj rôzne „lesopestovné“  postupy.

 

Kňažinové lúky


Bulík: Čo je to tzv. rubný vek stromu a tým pádom aj celého lesa ?

Je to vek stromu v ktorom strom dosiahne svoju zrelosť a vtedy sa zrúbe. To samozrejme platí len pre stromy v tzv. hospodárskom lese. To je  les, ktorý je plánovite pestovaný s cieľom budúcej ťažby stromov na hospodárske účely.  Ten vek stromu je predpísaný a rovnako je predpísaný aj spôsob, ako sa má strom zrúbať. Predchádza mu už spomenutý tzv. „presvetľovací“ rub. Jeho účelom je les zriediť, otvoriť stromom, ktoré zostanú, životný priestor.  Ich koruny sa rozložia a za vhodných podmienok -  v tzv. semennom roku -  stromy zakvitnú a nahodia semeno. Semenný rok je sviatkom pre hospodára, ale aj pre obyvateľov lesa, ktorí majú hojnosť, ba až nadbytok potravy. Opadnuté semeno pod ochranou materského porastu na budúcu jar vyklíči a založí novú generáciu lesa – hovoríme, že les sa prirodzene zmladzuje. Keď je zmladenie životaschopné, dorúbu sa aj zvyšky materského porastu, najlepšie pri  snehovej pokrývke. Zázračný kolobeh lesa je opäť na svojom začiatku...


Bulík: Na snehovej pokrývke ?  Prečo ?

Tá utlmí prípadné poškodenie nového zalesnenia pred padajúcimi ťaženými stromami. Opäť sa vrátim ku konštatovaniu, že v tejto fáze, keď sa les už dočista dorúbe, je laická verejnosť presvedčená, že ide o holorub. To však nie je holorub, lebo les nie je vyrúbaný naholo, ale pod snehom už drieme nová generácia lesa. Holorub sa v našej oblasti vôbec nepoužíva. Používa sa iba v istých regiónoch Slovenska, napr. na záhorských pieskoch, kde po ťažbe nastupuje celoplošná príprava pôdy buldozérmi, ktoré z pôdy vyhrnú aj pne a korene stromov. Rovnako sa s holorubmi môžeme stretnúť v topoliarskych oblastiach pri tzv. energetických lesoch.

 

Kňažinové lúky


Bulík: Koľko je priemerný vek stromu určeného v hospodárskom lese na výrub, na ťažbu ?
Rubná doba v týchto  končinách sa líši iba podľa druhu stromu. Sme v dubinách a bučinách, tu je to spravidla okolo 120 rokov na úplné vyťaženie. Toľko teda aj trvá, kým narastie nový rubný les.


Bulík: Ten zdanlivý neporiadok pred nami je čo ? Tie pováľané stromy za drôtenou ohradou ...

To sú tisy. Je to prírodná rezervácia Jedlie. Najvyšší stupeň ochrany 5 neumožňuje spracovanie ani mohutných kmeňov bukov, javorov a jaseňov, ktoré sa zrútili pod ťarchou rokov. Je to správne, že sú časti prírody, kde príroda hospodári sama a človek nezasahuje do jej rytmu. Samozrejme, ak nejde o ohrozenie okolitých lesov kalamitnými škodcami, ako sa to stalo po kalamite v Tatrách, kde pod taktovkou samozvaných „odborníkov“ zostali  stovky hektárov mŕtveho, pôvodne nepoškodeného lesa. Za najväčších škodcov lesa vyhlásili lesníkov, za najužitočnejšieho tvora vyhlásili lykožrúta smrekového a rozšírili myšlienku, že les si musí pomôcť sám. Zabudli, že nie sme v Kanade, ani na Sibíri... Týmto „expertom“, ktorí za nič nenesú zodpovednosť ,by som v prípade, že dostanú zápal pľúc, nedovolil podať žiadne antibiotikum. Nech si pomôžu sami! Spomeňte si na nich, keď pôjdete mŕtvymi smrekovými lesmi v Tatrách, Magurách, Pieninách, na Orave, či na Kysuciach. Tieto lesy boli pôvodne zdravé, kalamitou nedotknuté a padli pod náletom lykožrúta z kalamity, ktorú „experti“ nedovolili spracovať...Nech sa im aspoň štikúta...


Bulík: Kedysi, najmä v zime,  dávali lesy ľuďom prácu. Koľko ľudí robí v lesoch dnes ?

Už to nie je ako kedysi. Dnes užívateľ lesa zabezpečuje činnosť v lese dodávateľsky. Najíma živnostníkov, ktorí sa špecializujú na pestovnú  alebo ťažbovú činnosť. Okrem toho les musí byť zo zákona pod dozorom odborného lesného hospodára. Túto činnosť môže vykonávať sám obhospodarovateľ, pokiaľ absolvoval patričné skúšky, príp. si takého musí najať vlastník lesa. Do lesa tzv. robiť nemôže ísť dnes už hocikto.
Často v našom regióne vidno nákladné autá plné dreva s rôznymi  evidenčnými číslami z celého Slovenska, najčastejšie však z Banskej Bystrice. To chodia do nášho regiónu ťažiť drevo až takmer z celej republiky ?  V iných kútoch Slovenska je vyťažené, tak chodia k nám ?
Tieto vozidlá sú v podstate vozidlá odberateľov. Obhospodarovateľ lesa, ktorý má drevo na predaj, zavesí túto informáciu na internet a záujemcovia chodia nakupovať. Okrem toho prevažná väčšina lesov je v správe Odštepného závodu v Trenčíne. Ten má generálne riaditeľstvo v Banskej Bystrici, a preto všetky vozidlá, ktoré vlastní tento podnik, majú evidenčné čísla BB, vrátane osobných.

 

Kňažinové lúky


Bulík: Takže jednoznačne vylučuješ, že by sa v našom regióne robili s drevom nejaké „lapajčiny“  a drancovali sa lesy ?

Absolútne vylučujem ! Pozri sa okolo seba aj okom laika a ukáž mi, kde je u nás vydrancovaný les. V našom regióne sú nádherné hory a spravujeme ich zodpovedne v zmysle platnej legislatívy.


Bulík: Doposiaľ sme sa bavili o hospodárení v štátnych lesoch. Ako je to však s hospodárením v súkromných – cirkevných a urbárskych lesoch ? Teraz sme v cirkevných lesoch. Platia na ne rovnaké pravidlá, ako v štátnych lesoch. Zákon platí pre všetkých rovnako !
Vylučuješ teda nejaké nekalé šafárenie aj v týchto lesoch ?

Samozrejme !  Aj v týchto lesoch musí mať každý vlastník odborného lesného hospodára a dozor v nich tiež vykonávajú predstavitelia štátnych inštitúcií presne rovnako, ako sme hovorili predtým. Musia mať svoj hospodársky plán, postupovať podľa neho,  Aj keď boli v minulosti také obdobia, keď neštátni vlastníci chceli tieto všeobecné pravidlá zrušiť, alebo aspoň obmedziť...


Bulík: Vieš porovnať objem ťažby v týchto rokoch a ťažbu v minulosti ? Žijeme v časoch zúrivého drancovania prírodných zdrojov, ako je to v tomto kontexte s ťažbou dreva v súčasnosti  ?

Porovnať sa to dá z literatúry, alebo z oficiálnych štatistík. Už v časoch Márie Terézie tzv. tereziánsky patent upravil hospodárenie v lesoch. My sme jedna z najlepších krajín Európy, možno aj sveta, v racionálnom obhospodarovaní lesov. Už v časoch Márie Terézie bola zákonná povinnosť, že kto lesy vyrúbal, musel ich aj zalesniť a starať sa o ne, čo bola na tú dobu úplná bomba !  Zober si dolu  Dalmáciu, Chorvátsko, Grécko, kde vyrúbali veľké plochy lesov a nikto nič nezalesnil. Tam nevidíš takéto krásne lesy ! Stav lesov v našich končinách je priaznivý, naši otcovia v nich hospodárili dobre a my sa v tom snažíme pokračovať. Chválabohu, že v našich lesoch sa nesmie robiť, čo si kto zmyslí. Vlastník lesa má ťažký záväzok, pretože musí mať odborného lesného hospodára a musí hospodáriť podľa schváleného hospodárskeho plánu. Jeho nedodržiavanie sa sankcionuje vysokými pokutami.


Bulík: A keď predsa len niekto pravidlá poruší ?

Mali sme tu na Hradnej takého človeka, ktorý ťažil v rozpore s pravidlami. Prenajal si les a skúsil ho drancovať. Prišlo sa na vec, dnes aj ľudia upozornia, nastúpila kontrola, premerali sme pne, spočítali ich počet, porovnali sme s hospodárskym plánom a výsledkom bola šialená pokuta pre darebáka. Navyše je príslušne zapísaný a pri jeho mene spozornie každý, kto má s lesmi čo do činenia. V týchto končinách v okolí Uhrovca sme taký prípad nemali.


Bulík: Pri jednom obede s vtedajším predsedom slovenského parlamentu Richardom Sulíkom sme sa bavili o všeličom možnom a reč prišla aj na problematiku o ktorej spolu hovoríme. Povedal mi vtedy, že na Slovensku ročne dorastie 4-5 krát viac drevnej hmoty, než sa vyťaží, že máme „nadmerné plochy lesov“. To ma troška nadvihlo, keďže tvrdenie  o „nadmerných plochách lesov“  vyznelo, akoby bolo treba viac ťažiť... Nechce sa mi tomu ani veriť. Je  pravda, že viac dreva dorastie, než vyťažíme ? Kiež by to bola pravda...

Na toto ti neviem presne  odpovedať, nemám takýto poznatok. Som však presvedčený, že sa neťaží viac, ako dorastie, že naše lesy nepľundrujeme. Opäť môžem uviesť spomínaný Balkán, kde majú holé kopce spravidla využívané ako pastviny pre stáda oviec a kôz.


Bulík: Legislatíva teda – podľa teba – v dostatočnej miere chráni hospodárenie v našich lesoch a garantuje požadovaný stav aj do budúcnosti ?

Myslím si, že áno, že z hľadiska legislatívy je to v poriadku. Dôležité je dbať na jej dodržiavanie, aj keď doba vždy prináša nové veci a treba na ne aktuálne reagovať.


Bulík: V akom stave je v našich končinách zver ?  Jej  druhy a počty ?
V týchto končinách sa v hojnom počte vyskytuje najmä jelenia a diviačia zver, žije tu tiež danielia, muflónia a srnčia zver, zo šeliem možno spomenúť líšku, divú mačku, rysa, medveďa, sezónne i vlka.


Bulík: Globálne otepľovanie a flóra v našom regióne ?

O globálnom otepľovaní sa hovorí stále vážnejšie aj v súvislosti rastlinstvom a živočíšstvom, človeka nevynímajúc. Lokality, v ktorých sa nachádzame, sú zaujímavé ako biotopy s výskytom vzácnych rastlín a živočíchov, ktoré by tu laik, ale často ani odborník, neočakával. Radšej však nebudem konkrétny, lebo špekulanti a vykrádači nespia. Máme tu s nimi bohaté skúsenosti... Najzaujímavejšie je, že v týchto našich končinách  sa už vyskytuje  tzv. prevrátenie vegetačných pásiem. Znamená to, že rastliny chladno a vlhkomilné rastú v údoliach a sucho a teplomilné spoločenstvá sú na hrebeňoch. Tu máme nádherné lesostepy s dubom plstnatým. Presne povedané ide o to, že chladno a vlhkomilné rastlinstvo tu nevystupuje s nadmorskou výškou, ale naopak: nerozhoduje tu nadmorská výška, ale dominuje expozícia. To spôsobuje, že na jednom hrebeni na južných expozíciách nájdeme sucho a teplomilné druhy a o pár krokov na severných expozíciách rastú dealpínske druhy... Je to fantastické a je to na dlhšie rozprávanie.    Možno už voľným okom pozorovať, že na výslnných expozíciách s dolomitovým podložím s tenkou vrstvou pôdy začali odumierať buky.  Buk je chladnomilná a vlhkomilná drevina, ak má málo vody zostane stáť v raste, napadnú ho drevokazné huby, zlomí sa  a  končí... Deje sa to už pár rokov a vôbec nás to neteší... Zmenou klimatických podmienok, najmä teplotných a vlhkostných pomerov, viaceré organizmy ustupujú zo svojich biotopov a nenápadne sem nastupujú nové, ktorým sa tu vytvorili vhodné podmienky. Tento postup je zrejmý z juhu na sever, z nižších nadmorských výšok do vyšších. Môže to mať napríklad za následok, že sa tu môžu objaviť živočíšni škodcovia, na ktorých nie sú naše rastliny pripravené...

 


Bulík: Správanie sa   ľudí v horách ?

V ľahšie dostupných dolinách, ako napríklad Čerešňová, sa po piknikových dňoch v lete a v období hromadných nájazdov ľudí z mesta ( Veľká noc a pod. ),  kopia plastové fľaše a rôzne obaly ledabolo pohodené v kríkoch, alebo na lúkach, akoby sem títo tzv. milovníci prírody  prišli iba raz a na druhýkrát už neprídu... Hlúposťou je aj v mnohých prípadoch menená mikroklíma, keď si ľudia pri výstavbe svojich domov menia prirodzené prostredie a pretvárajú ho na svoj obraz. Často začnú výstavbu výrubom niekoľkých stromov, niekedy im vraj vrhajú tieň na dom, alebo na dvor, betónujú, dláždia, menia odtokové pomery dažďovej vody, likvidujú malé porasty... Retenčná schopnosť lesa – teda schopnosť udržať dažďovú vodu - je pritom najväčšia u tzv. húštin. Fungujú ako špongia a sú účinnejšie, ako zámková dlažba pri dome, kde voda okamžite odtečie. Pritom vodu v krajine potrebujeme z mnohých dôvodov udržať ! Laici si chcú prírodu prispôsobiť svojim potrebám a predstavám a takmer vždy to urobia horšie, ako si podmienky nastaví príroda sama. Naozaj nerozumiem, prečo niekto musí mať pri dome v prírodnom teréne horskej doliny  zámkovú dlažbu, vypílené stromy a nasadenú zeleň v kvetináčoch, keď mohol mať prirodzené prostredie s pôvodnými drevinami a  prirodzenými vlastnosťami pôdy. Tiež živý plot z tují je spestrením prírodného prostredia. Časy, kedy gazdovia sedávali na jednoduchých z pár dosiek zhlobených lavičkách pod tieňom hrušky, čerešne, slivky, či orecha na svojom dvore, sú momentálne preč a dnes namiesto tieňa stromov sedia ľudia v masívnych sedacích súpravách položených na zámkovej dlažbe v tieni rôznych reklamných slnečníkov a hrajú sa na   prírodu... Veľmi hlúpe ! ...

 

Bulík: Brehové porasty v našom regióne ? 

Nejakí grázli  dva, či tri roky dozadu, po celom Slovensku spľundrovali brehové porasty ! Markantné to je v našom regióne napríklad pri Dežericiach, Biskupiciach, ale aj priamo v meste v povodí Radiše ... Vyťali všetko do tla, zmenili prietokové pomery vody i  jej teplotný režim. Ak  je potok bez brehových porastov, je ako dom bez strechy. Voda sa rýchlejšie odparuje, prehrieva, stráca kyslík, čo samozrejme zle pôsobí na zvyšky beztak zdecimovaných rybích spoločenstiev, nehovoriac už o tom,  že nemajú šancu hniezdiť vtáky ... Zmysel táto činnosť nemala! Niektorí ľudia využili nešťastie iných ľudí pri povodniach  a pod zámienkou tzv. „protipovodňových opatrení“ vykonali „správu a údržbu vodného toku“. Na to  nepotrebovali súhlas  od úradu pre životné prostredie. Vraj kvôli lepšiemu spriechodneniu prietoku vôd v súvislosti s ochranou pred  povodňami. Ide vraj o čistenie tokov...  Nemilosrdne porasty vykmásali často v období, kedy začínali hniezdiť vtáky. Porasty sú preč a v potokoch hromady špiny a odpadkov.  Niekto šikovne využil zákon, aby sa ľahko zmocnil drevnej hmoty z brehových porastov.  Uvedený stav, bohužiaľ, pretrváva naďalej. Zničené brehové porasty ešte ani nedorastú a už sú opakovane decimované ako palivo pre kotolne na drevoštiepku, možno vyvoleným do krbov. A všade, kde je nejaký brehový porast, ktorý zdanlivo nemá majiteľa, je okamžite ukradnutý týmto spôsobom. Pôvodné jelšiny, vrbiny aj topole, to všetko lumpi vyťažili, kmene a hodnotnejšie kusy si niekto vzal, haluzina sa tam dlho povaľovala a keby prišla veľká voda, tak upchá koryto potoka dôkladnejšie, ako keď tam stáli stromy...  Osobne som presvedčený, že celé to nemalo žiadny iný význam, ako komerčný – dostať sa zadarmo k drevu. Na toto by im žiadny zodpovedný úrad nikdy povolenie nedal !  Navyše tieto dreviny často stáli mimo koryta tokov, nie v nich. Boli nádherným krajinotvorným prvkom a nemalo žiaden poctivý zmysel ich vyrúbať ! Takzvaní správcovia povodí sa dostali zadarmo k drevu a nikto nevie, o koľko stoviek kubíkov drevnej hmoty sa vlastne jednalo.

 

Bulík: Dá sa pôvodný stav vôbec obnoviť, alebo je to tak zdevastované, že už nie ?

Veľa sa dá obnoviť, no kto ti nahradí 50 ročnú jelšu, ktorá robila nad potokom tieň, tôňu pstruhom, mala význam ako vetrolam, ako pôdny protierózny prvok, ako hniezdne pásmo pre vtákov, ktože to nahradí ?  A kto by to zalesňoval, začo a načo v tomto legislatívnom stave, keď by sa táto situácia zopakovala, sotva by zalesnené stromy podrástli  ?!


Bulík: Tiež ten stav vnímam ako jedno veľké darebáctvo, za ktoré by si mal niekto sadnúť do basy na desať rokov a počas nich by mal tie jelše, vrbiny a topole sadiť nanovo ...

Súhlasím s tebou !  Ľudia nadávali, žasli, aj sa o tom čosi objavilo v správach rôznych médiách, ale to bolo tak všetko. Nikto tie stromy nezmeral, nikto ich nespočítal, nikto nevie, koľko ich bolo v rámci Slovenska a kam išli peniaze za ne, kto si namastil vrecká... Sú to stromy rastúce mimo lesa , na výrub ktorých, keďže sa údajne jednalo o správu a údržbu toku, povolenie od štátnej správy nepotrebovali... . Pri ťažbe v lese je zmeraný každý strom na stojato a potom i na dĺžku, aby sa vedelo, koľko kubíkov sa vyťažilo. Tu nič, kto ich zmeria a ako, keď vzápätí po spílení prišiel štiepkovač a štiepka rovno na kopu v kotolni... Nikto kompetentný to ďalej neriešil, hoci poškodení sme všetci. Žijeme v takom štáte... Bola to – myslím si - veľmi sofistikovaná zlodejina  po celom Slovensku a nikto už nikdy nezistí, koľko kubíkov dreva takto zmizlo  a o akej škode vlastne hovoríme...


Bulík: Vyrúbaním týchto porastov a otvorením vody slnku sa v podstate zahubí aj život v týchto tokoch, minimálne sa dosť zdevastuje ...

Áno, samozrejme, že áno ! Brehové porasty sú prirodzenou súčasťou každého zdravého vodného toku. Vrbiny, jelšiny, povedzme aj tie topole. Veď voda má svoj prietokový režim, má svoj teplotný režim, veď to nie je stoka, to nie je kanál, tá voda potrebuje tieň ! Všimni si, je to viditeľné aj laickým okom, že prietok vody je úplný iný v miestach, kde brehové porasty sú normálne a kde voda tečie len ako kanál. A aj to, čo som povedal – brehové porasty sú  významným krajinotvorným prvkom.  Zodpovedný správca toku má tok chrániť. A vedieť, že tok nie je len tečúca voda, ale aj to ostatné okolo. ( V júli 2012 zaznamenali na Slovensku úhyny rýb v priamej súvislosti s prehrievaním tokov. V našom regióne uhynuli desiatky rýb napríklad na vodnom toku v Dežericiach – pozn. autora.)


Bulík: Vráťme sa k lesom. Myslíš, že v rámci Slovenska sa v lesoch hospodári dobre ?

Neviem to zodpovedne povedať, nemám až taký prehľad o celom Slovensku, môj subjektívny dojem je, že s ihličnatými lesmi by sa mohlo hospodáriť lepšie, najmä so smrečinami... Tatra, Magura... to je mŕtvy les. Nie sú to prirodzené silné lesy ako v Kanade, sú umelo založené. Asi mali byť lepšie ošetrené po tej tatranskej kalamite. Tamojšie lesy sú suché, nedodržuje sa v nich hygiena lesa, najmä ochrana proti kalamitným škodcom. Tam podľa mojej mienky pochybili ochranári. Bude v nich škodca - kôrovec a nebudú stromy. Časom tam niečo narastie, ktovie čo, ak si tie plochy nerozoberú developeri... 


Bulík: Budúcnosť ? Má sa o slovenskú krajinu kto postarať ? Je dosť nadšencov a najmä – nájdu sa politici, ktorí pred chamtivosťou uprednostnia verejný záujem a zdravý rozum, nedovolia zdevastovať, čo je cenné ?

Je dosť ľudí, ktorých táto problematika zaujíma. Len nedávajú o sebe vedieť. Sú to viac menej introverti, nie sú podnikatelia, nie sú prostitútky a iné celebrity, no  je ich chválabohu dosť. O politikoch sa vyjadrovať nebudem, tam si nie som istý ? Otázky ochrany prírody a krajiny zatiaľ nepatria medzi priority politických strán a bohužiaľ, ani väčšiny obyčajných ľudí. Hoci by mali. Nie je ďaleko čas, kedy prestane byť samozrejmosťou, že po otvorení vodovodného kohútika  doma v kuchyni z neho aj vždy bude automaticky tiecť čistá pitná voda. Dejú sa v našom svete závažné zmeny z pohľadu charakteru životného prostredia, ale akoby sme ľudia boli slepí ... Krajina v našom regióne je krásna. Zdravé krásne lesy, niektoré  stromy sú tu od čias grófa Zaya, množstvo voľne žijúcej lesnej zveri ... Treba sa tomu všetkému snažiť aspoň trochu rozumieť, vážiť si a chápať  zmysel bohatstva, ktoré tu máme, chrániť si ho, byť zaň vďační a nepoškodzovať ho, nielen brať, ale aj dávať...


Bulík: V časoch tohto primitívneho drancujúceho kapitalizmu, či ako tento jestvujúci - podľa mňa – svojim spôsobom zločinecký asociálny a nehumánny   režim nazvať -  dokážu naše lesy odolať komercii ?

To je ťažká otázka. Po všetkých privatizáciách ostali nesprivatizované ešte lesy. Brehové porasty ukázali, ako sa stromy dajú ukradnúť ... Takže bude na politikoch a ľuďoch v akom stave lesy zostanú. Časť našich lesov už zobrali Rakúšania a Nemci.  Tieto lesy predali súkromní vlastníci - reštituenti.    Lesy vo vlastníctve štátu sa našťastie nesmú predávať zo zákona. A čo bude ďalej - je v našich rukách, v rukách Slovákov... Ak budeme pokračovať tak, ako doterajších 20 rokov, nuž neviem...

 

Bulík: Obávam sa, že slovenské ruky nie sú až také rozumné ruky ... už sme si toho toľko rozpredali a rozkradli ... V každom prípade Ti ďakujem za rozhovor, som vďaka nemu o čosi múdrejší ..

 

Vizitka:

Ing. Igor Žaťko, 53 rokov, ženatý, dve deti, bydlisko Bánovce n.Bebravou.   Po ukončení gymnázia v Bánovciach n. Bebravou  absolvent Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene – Lesnícka fakulta. Pôsobil ako výrobný námestník riaditeľa v Lesnom závode v Bánovciach nad Bebravou.

Po zrušení závodu prednosta Lesného úradu Topoľčany, vedúci Odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Okresného úradu v Bánovciach n.B., teraz prednosta Obvodného lesného úradu Trenčín.

 

rozhovor + foto

Mgr. Peter Bulík

publicista

spisovateľ