Košíková: Výcvik psa nekončí nikdy, lebo povely sa musia opakovať

Košíková: Výcvik psa nekončí nikdy, lebo povely sa musia opakovať

Výcvik psa je jeden z najpodstatnejších aspektov v jeho živote. Viacerí z nás si veľmi dobre uvedomujú, že od služobného psa môže v bu-
dúcnosti závisieť život človeka. V Bánovciach sa výcviku služobných psov dlhodobo venuje cvičiteľka Renáta Košíková, ktorá nám poskytla o tejto zaujímavej činnosti rozhovor.


BIN: Odkedy si pri psoch?
Košíková: Od malička som mala rada zvieratá, rodičia mi nechceli kúpiť psa. Tak som v 14 rokoch začala  chodiť jednému psíčkarovi.
BIN: Kedy začína výchova a výcvik psa?
Košíková: Výchova  psa sa začína dňom, keď donesiete  šteňa, alebo psíka domov. U šteňaťa sú to prvé návyky na meno, obojok, okolie, hygienické návyky, venčenie. Taktiež výcvik začínam hneď základným povelom a to je privolanie psa a druhým hlavným cvikom je povel fuj, čo znamená každú nežia-
dúcu činnosť, ktorú pes robí. Keď si cvičíte psa sami, tak je to postupnosť povelov základnej ovladateľnosti ako sú sadni, ľahni, vstaň, ku mne, k nohe,  aport, atď., to už podľa toho, aké máme nároky na svojho kamaráta. Čím skôr, tým lepšie, ale v rámci hry. Pes, nikdy nie je hlúpy, to môže byť len jeho majiteľ. Pes kopíruje 50 percent povahy svojho pána a taktiež jeho zlozvyky.
BIN: Kedy končí výcvik psa ?
Košíková: Výcvik nekončí nikdy, pretože povely sa musia stále opakovať, veľa ľudí si myslí, že keď si dajú niekomu vycvičiť psa, tak už to má do konca života. Je to veľký omyl. Je to to isté, ako u ľudí .
BIN: Je výcvik služobných psov odlišný od bežných?
Košíková: Je to pre mňa zaujímavejšie, ako športová kynológia. Najdôležitejší je výber správneho šteňaťa, preto si šteniatka dochovávam výlučne sama. Každý pes je na niečo inšie, tu zohráva veľkú úlohu genetika. Keď obaja rodičia sú vynikajúci aportéri, tak je veľký predpoklad, že aj šteňatá budú nosiť a hľadať predmety, to je totiž preklad aportovania. Je to prinášanie a hľadanie predmetov. To sa nedá naučiť, musí to mať vrodené, hovoríme o psovi, že je srdcový aportér. Vtedy viete, že vás nesklame pri robote.
BIN: Kde a s kým chodíš cvičiť služobných psov?
Košíková: Najlepší tréning je v starých budovách a priestoroch bývalých fabrík, pretože pes bude vo svojej práci robiť  práve v takýchto podmienkach (vyhľadávanie drog, zbraní, atď.). Čo sa týka ľudí, tak je ich samozrejme viac v Bánovciach - je to pán Ivan Vedej a Jaroslav Ćerno. Chodím aj do Kolačna, Hlohovca a Opatovej nad Váhom.
BIN: Poznáš prípad, keď pes zachránil ľudský život?
Košíková: Poznám jeden prípad, chalan prišiel domov v noci trochu podnapitý a začal si smažiť hranolky, medzitým odišiel na WC, kde následne zaspal, olej vyhorel a kuchyňa bola plná dymu. Pes svojím štekotom zobudil ostatných členov rodiny, ktorí by sa isto boli zadusili.
BIN: Ako sa máme správať k psovi, aby nám neublížil?
Košíková: Normálny pes nám nikdy neublíži, keď mu nič nebudeme robiť. Cudzieho psa nehladkajte bez vedomia majiteľa, ale hlavne nikdy neutekajte pred psom a neotáčajte sa chrbtom.
BIN: Prečo sa hovorí o psovi, že je najlepší priateľ človeka?
Košíková: Lebo pes človeka ľúbi, alebo neľúbi! Nedokáže vás ohovárať, okrádať, ani byť vypočítavý. Keď mu dáte najesť, piť, vychádzku, ktorú potrebuje a lásku, vráti vám to sto krát viac.

                         
 Stanislav Vavro