Mazaný Senior roka skryl flašu šampanského pred manželkou

Mazaný Senior roka skryl flašu šampanského pred manželkou

Pre mňa je to neuveriteľné, ale je to tak. Pred pár dňami mi priniesla poštárka dopis, kde stálo, že som bol navrhnutý ako jeden z kandidátov z celého Slovenska na titul „Senior roka” 2011.

Mimoriadne aktivity
Obyčajne písmo takéhoto druhu, kde stojí, že som niečo vyhral a podobne,  je podvod a niekto sa takto snaží len vylákať od dôverčivých ľudí peniaze. Tentoraz to bolo ináč. Titul „Senior roka” udeľuje už po šiestykrát organizácia „Fórum pre pomoc starším” a tento rok sa dostalo tejto pocty aj mne. V odôvodnení napísali, že mi tento titul udeľujú za mimoriadne aktivity v seniorskom veku. Teda nie za to, že som sa natlačil do nejakej funkcie a preto mi dávajú metál a vrece peňazí. Oznámil som to svojím najbližším a priateľom seniorom heligonkárom. V deň tejto slávnosti sme načapovali nádrže svojich áut. Vianočný príspevok pre dôchodcov sme už mali v opatere manželiek a oni nám dali na benzín, tak sme ich vzali so sebou, aby nás to vyšlo lacnejšie a hurá, smer nevykúrená Zlatá sála Bojnického zámku.
 
Patrónka akcie
Tam nás rozdelili, senior čakateľ na titul si sadol na stoličku a seniori bez titulu, vek ani zdravotný stav nehral rolu, museli stáť pri stene. Ku stene postavili aj nášho primátora, ktorý tam prišiel s nami. Slávnosť sa začala ako z knižky, ospravedlnením, prečo sa nemohla zúčastniť patrónka tejto akcie Iveta Radičová a ďalší sľúbení hostia. Ale ako obyčajne príde náhrada oblečená dobreže nie v montérkach. Kultúrny program začali speváci z Bratislavy. Klavír tam bol, ale klavirista nie. Tak hudobný sprievod im púšťal v rámci šetrenia zvukár s cédečka, ktoré často štrajkovalo až speváci aj text kolied zabudli. Program pokračoval čítaním našich kádrových posudkov, malo ich byť 21, medzi nimi sme boli traja Bánovčania. V Zlatej sále bolo zima, tak sme sedeli v kabátoch. Keď prečítali moje meno, tak som vstal a kabát som si vyzliekol, vtedy som si pomyslel, že ako dobre, keď prišli so mnou kamaráti. Už tam nebola zima, bolo tam nadýchané a ja som pocítil už odkaz Vianoc o dýchaní somárika pri jasličkách. Pri čítaní posudku som stal čelom k prítomným, ktorí už po dva a pol hodinovom maratóne čítania a spevu,  zúfalo čakali, kedy to už skončí. Po prečítaní môjho posudku, som sa podpísal do pamätnej knihy a za slabnúceho potlesku už unavených prítomných som dostal kyticu, diplom a dve igelitky darčekov. Bolo to určite  pre organizátorov ťažké vybrať darček pre dôchodcu, lebo šaty už neznosím, topánky ma tlačia, cukríky už nepožujem, ani za loptou už utekať nevládzem. Tak som dos-
tal vitamínové žuvačky, vnuci sa im potešili, malú keramickú misku, figu, nie borovú, ale takú v igelite. V druhej igelitke boli rôzne mastičky, na žily, na kĺby a ja neviem na čo. To sa zase potešila manželka. Povedala mi, že ty si aj tak mazaný všetkými masťami, tak načo by si sa ešte mazal aj s týmto ?  Nakoniec mi povedala, že toto boli pre teba darčeky aj k Vianociam a už nič nedostaneš. Lenže, ja mazaný všetkými masťami, stihol som skryť fľašu šampusu, ktorá bola v jednej igelitke. Začo som dostal pochvalu od priateľov. Použili sme ju  na zapitie tých darčekov a aj na kĺby aj na krkové žily, veď to išlo dole krkom celkom dobre. A na Vianoce si prídem aj tak na svoje. Keď bude tĺcť orechy, tak jej ich budem kradnúť. Po skončení tejto ináč milej slávnosti sme sa odobrali do reštaurácie na posedenie. Tam sme rýchlo vytiahli heligónky a pokiaľ čašníci rozniesli na stoly, už sme hrali a spievali o dušu. Po večeri sme pokračovali v hraní  a koledovaní. Hralo sa aj na gajdách. Seniori sa dostali do nálady a aj zabudli, že ich bolia nohy. Ale nič netrvá večnosť, tak aj tu sa to časom rozišlo, lebo sme tam boli zo všetkých kútov Slovenska a niektorých čakala dlhá cesta.

Ján Mešina