Mešina: Správna heligónka musí byť trochu rozladená

Mešina: Správna heligónka musí byť trochu rozladená

V základnej umeleckej škole Dezidera Kardoša sa po večeroch stretáva partia seniorov. Pod taktovkou dlhoročného učiteľa hudobnej výchovy Jána Mešinu /na verejnosti známeho - Bánovský gajdoš/ počuť spoza okien na Zuš-ke ľúbivé zvuky spevu seniorov doprevádzaného harmonickými tónmi heligonkárov. Po niekoľko týždňovej príprave sa „Bánovskí heligonkári“ pripravujú na svoje prvé verejné vystúpenie do Biskupíc. O ich vzniku a najbližších cieľoch sme sa porozprávali s kapelníkom Jánom Mešinom

 

BIN: Kedy sa zrodila myšlienka založiť klub Heligonkárov?
Mešina: Myslel som  na to už dávnejšie. Najprv som sa kontaktoval s heligonkármi, ktorých poznám. Začiatok našej činnosti sme si dohovorili na september.
BIN: Koľko máte spevákov a učinkujúcich heligonkárov?
Mešina: Zatiaľ je nás desať. Štyria spievajú cez mikrofón a ostatní ako zbor. Ale aj oni sa učia hrať na heligónke. Prihlásili sa  ako dôchodcovia na riad-
ne vyučovanie hry na heligónke, takže sú to žiaci našej ZUŠ a na Vianoce už budú koledy hrať aj oni.
BIN: Ako často sa spolu stretávate?
Mešina: Raz za týždeň.
BIN:  Čím je zaujímavý zvuk heligónky a aký je rozdiel medzi ňou a pianovkou ?
Mešina: Správna heligónka musí byť trochu rozladená, aby to bolo to pravé ľudové. Okrem toho má hlboký bas, ktorý je pre heligónku charakteristický, čo tiež pianovka nemá . Tento bas napodobňuje basový nástroj heligón, ktorý sa používa v dychovke a preto sa aj volá heligónka. Spôsob hry na heligónke je podobný  hre na ústnej harmonike. Preto nie je  až také ťažké naučiť sa hrať pomerne rýchlo ľudové pesničky. Aj preto je tento nástroj  naj-
viac  obľúbený medzi ľudovými nástrojmi.
BIN: Aký repertoár nacvičujete?
Mešina: Zatiaľ sú to ľudovky, ale už ideme na vianočný repertoár a potom aj niečo zábavné.
BIN: Pripravujete sa aj na vystúpenia pred publikom?
Mešina: Áno. V nedeľu  20. nov. sme už hrali v Biskupiciach  pri príležitosti Mesiaca úcty k starším.
BIN: Uvažujete do budúcna účinkovanie na kultúrno-spoločenských akciách s rôznym  tematickým zameraním?
Mešina: Pravdaže, radi prídeme potešiť dobrých ľudí, ktorí majú radi heligónku a ľudové pesničky.
BIN: Plánujete vystupovať aj na celoslovenských stretnutiach heligonkárov?
Mešina: Plánujeme aj účasť na stretnutiach heligonkárov. Heligónky sú momentálne v takom kurze, že vlastne čisto celoslovenské stretnutia heligonkárov  ani nie sú. Na všetkých stretnutiach, poriadaných na Slovensku účinkujú aj  heligonkári  z okolitých štátov.   
BIN: Plánujete do budúcna rozšíriť klub aj o mladšiu heligonkársku generáciu?
Mešina: Bol by som rád, keby prišli aj mladší. Vo vyučovaní tohto nástroja sme v začiatkoch. Bolo by dobré, keby sme dobehli kraje, kde sa hra na heligónke  vyučuje  už dávno.
BIN: Neuvažujete zorganizovať hudobný festival heligonkárov v našom regióne?
Mešina: Tieto stretnutia heligonkárov majú svoje názvy napr.: Detvianska heligónka, Zlatá heligónka alebo Dežerická cifrovačka atď. Je ich už na Slovensku veľa a podľa mojich informácií od niektorých usporiadateľov, mávajú ich  vypredané aj štyri mesiace popredu.Čiže, záujem o toto podujatie je. Uvažujem aj o tom, že by som v budúcom roku niečo také zorganizoval. Lenže, všetko potrebuje svoje. Na takúto akciu je najlepší kultúrny dom, ktorý ma okolie, kde sa dajú postaviť stánky, lebo guláš tam musí byť a potom aj tam treba hrať. Aj nejaké peniaze na začiatok sú potrebné. Účinkujúcim treba zabezpečiť občerstvenie a preplatiť aspoň cestovné. Všetko niečo stojí.       
                               

                                                                                                                                                                                                             Stanislav Vavro