O pobyte prvých cigánov v Bánovciach vieme až od roku 1900

Rómovia žijú v Európe už vyše osem storočí. Prišli sem v období, kedy už územie celého svetadielu  bolo zaľudnené a rozdelené. Putujúc stredom Európy ďalej na západ prechádzali cez rozvíjajúce sa  stredoveké kniežatstvá a kráľovstvá. Už od 16. storočia máme správy o usídľovaní sa Rómov na okrajoch slovenských miest. 

 

Najďalej sme sa dostali k pobytu prvých cigánov v Bánovciach do roku 1900 v súvislosti s opravou tzv. Mýtneho mosta cez potok Radiša. Poniže mosta na ľavom brehu Radiše stála cigánska chatrč. O ich živote sa však nezachovali nijaké záznamy.
 

Druhýkrát sa s nimi stretávame v roku 1936, keď vtedajšie obecné zastupiteľstvo rozhodlo o zlikvidovaní pôvodnej cigánskej osady v spomínanom priestore, pretože ich pobyt pri hlavnom vstupe do mesta pôsobil veľmi zlým dojmom. Vo februári 1936 nariadil Okresný úrad v Bánovciach nad Bebravou zbúrať cigánske búdy pre cigánov postaviť novú osadu mimo intravilánu mesta v chotárnej časti Hliník, pri ceste vedúcej do Miezgoviec.
 

S výstavbou novej cigánskej osady sa začalo 12. Júla 1937. Postavili sa dva domy, ktoré mali po desať miestností veľkých 4 x 4 metre, a osem záchodov. Pri domoch boli dve studne. Do týchto priestorov presťahovali cigánov v prvej polovici decembra a chatrče pri potoku Radiša zbúrali.


V meste však už v tom čase žili rodiny cigánskeho pôvodu, ktoré boli na vyššej úrovni a svojim spôsobom života a správaním sa nijako neodlišovali od ostatných obyvateľov mesta. Boli to napríklad  chýrne krajčírky Pihíkové a niekoľko hudobníkov Pihíkovcov, Vargovci a podobne.


V rokoch budovania socializmu začal štát venovať nebývalú pozornosť tzv. cigánskej otázke s cieľom prevychovať tých, ktorí sa vymykali z rámca normálneho spoločenského správania.


Podľa smerníc však prevýchova nebola možná, ak cigáni žili v uzavretých a od mesta oddelených kolóniách. Preto prideľovali týmto cigánom byty v meste tak, že v roku 1961 žilo v meste 150 osôb cigánskeho pôvodu, ktorí mali 80 školou povinných detí. 

 

Najviac úsilia v rámci prevýchovy vynaložili učitelia a členovia viacerých komisií, ktorí presviedčali o potrebe pravidelnej návštevy školy. Niektoré cigánske deti však do školy vôbec nechodili, iné len občas. Podobné úsilie sa vynakladalo i na zaraďovanie cigánov do pracovného procesu. V roku 1961 však bolo v pracovnom pomere len 13 osôb cigánskeho pôvodu a 22 poberalo invalidné a sociálne dôchodky.


V roku 1971 žilo v meste 43 cigánskych rodín s počtom 220 osôb, teda priemerne 6 osôb na rodinu. 13 rodín bývalo v činžiakoch a 30 rodín v domoch po celom meste, ale i tak, že v jednej miestnosti sa tiesnilo 10-12 ľudí.

 

V roku 1973 bolo v pracovnom pomere 52 osôb, ale bez pracovného pomeru 56 osôb cigánskeho pôvodu. Mnohodetnosť neklesala. Roku 1982 bolo v Bánovciach 80 cigánskych rodín a všetky boli ubytované od roku 1977 v troch činžiakoch I. a II. Kategórie. Roku 1992 tu žilo 480 občanov cigánskeho pôvodu.