obec Veľké Držkovce

obec Veľké Držkovce


Veľké Držkovce

Vznikli v roku 1976 zlúčením 3 obcí - Dolné Držkovce (1970, 400 obyvateľov), Čuklasovce (1970, 314 obyvateľov) a Horné Držkovce (1970, 213 obyvateľov). Obec Držkovce sa spomína už v roku 1232 ako osada Filipa, syna comesa Dezidera. V roku 1400 sa obec spomína ako Dersk. V roku 1426 sa spomínajú Dolné Držkovce ako Also Dersk, 1497 Draskovec, 1525 Derskocz, 1773, Dolné Drsskowcze. Maďarský názov obce sa ustálil v podobe Alsó Drskóc. Dolné Držkovce boli kuriálnou obcou zemianského rodu Držkovský (Drskóczy, Draskóczi). V 15. a 16. storočí sa rozčlenil na rôzne vetvy s priezviskami Kun, Laskár, Repa, Reštien, Ziho, Ruin, Vlk (Farkaš) a Kováč. Časť držkovských zemanov uprednostňovala naďalej priezvisko utvorené z prídomku - Držkovský, Drškóci, Derskóczy. Všetky spomínané priezviská už nepatrili len pôvodnému rodu, ale aj rodinám, ktoré sa do Dolných Držkoviec priženili.

V roku 1598 mali Dolné Držkovce 22 šľachtických domov, v roku 1828 mali 20 domov a 219 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. V 16. a 17. storočí je doložené pestovanie viniča. V roku 1673 v obci žili aj hrnčiarské a kožušnícke rodiny. Doplnkovým zamestnaním obyvateľov bolo v 17. a 18. storočí vtáčnictvo - chytanie a predaj lesného a poľného vtáctva. V 17. a 18. storočí v obci žili alebo vlastnili majetky ďalšie šľachtické rodiny, napr. Kurtdy, Krajcsi, Toman, Szakallos, Schurmann, Morvay, Dohnány. V starej zemianskej kúrii sa narodili Ľudovít (1830) a Mikuláš (1824) Dohnányovci - spolupracovníci Ľudovíta Štúra.

Ďalšou významnou osobnosťou, ktorá sa v obci narodila, bol nitriansky arcibiskup Dr. Karol Kmeťko (1875). Na území obce sa nachádzajú kultúrne pamiatky. Na obecnom úrade je umiestnená pamätná tabuľa bratom Ľudovítovi a Mikulášovi Dohnánymu - štúrovcom a kultúrnym dejateľom. Ďalej je tu kostol sv. Cyrila a Metoda (1931) a bývalý notársky dom.
Horné Držkovce

Vznikli pravdepodobne delením majetku rodu Držkovských a jeho dedičov. Prvá písomná zmienka je z roku 1358. V roku 1515 sa spomínajú ako Felsew Derskfalva, 1773 ako Horné Drsskowcze, maďarsky Felso Drskóc (Felsodraskóc). V roku 1598 mala obec 15 domov, v roku 1784 31 domov a 155 obyvateľov, 1828 16 domov a 146 obyvateľov. V 17. a 18. storočí sa spomínajú v obci viaceré zemianské rodiny - Striha, Slobodník, Staňo, Váczy, Ztuparič, Redeky, Peťko a ďalšie. V obci sa nachádza kultúrna pamiatka - kaplnka (1900).
Čuklasovce

Spomínajú sa v roku 1352 ako Chuklaz, 1598 Cwklssocz, 1773 Cžuklasowcze, maďarsky Csuklász. Boli kuriálnou dedinou zemianskeho rodu Čuklasovských (Csuklasóczi, Csuklaszi) a ich dedičov. V roku 1352 sa spomína zeman Štefan z Čuklasoviec. Iný Štefan z Čuklasoviec bol v roku 1514 a 1523 vo funkcii kráľovho človeka. V roku 1523 mal v obci majetky Pavol Csuklász (Čuklás) z Malých Oponíc. V nasledujúcich storočiach sa v obci spomínajú ďalšie zemianské rodiny, napr. Borčický, Rybár (aj Rybárik), Maríkovský, Kvašovský, Kmetd, Ghilányi a iné.

V Čuklasovciach sa narodil Ján Morvay (1808). Pochádzal zo šľachtickej rodiny. Otec Ján a matka Františka rod. Dvorecká. Vyštudoval teológiu v Trnave (1828) a stal sa farárom v Dubníku (1840-1842). Patril k bernolákovcom. V roku 1831 preložil do slovenčiny a vydal príručku proti cholere. Bol tabulárnym sudcom Komarňanskej župy. Podľa kongregačného zoznamu trenčianskej šľachty z roku 1748 patrili rodiny Morvayovcov medzi zemepanské rody Záhorského (okolie Bánoviec) okresu i medzi kurialistov v Držkovciach.

V roku 1598 mala obec 18 zemianských domov, 1784 30 domov a 188 obyvateľov, 1828 24 domov a 136 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Všetky 3 obce zostali kuriálnymi (zemianskými) obcami až do zrušenia poddanstva v roku 1848. Táto skutočnosť ovplyvnila aj symboliku týchto obcí. Dolné a Horné Držkovce si vytvorili vlastné pečatidlá až v 19. storočí. Zostali po nich nápisové pečate s prvkami šľachtických erbov. Obec bola zemianskou až do zrušenia poddanstva v roku 1848. Symbol Čuklasoviec čerpá zo znaku Habsburgovcov, ktorí boli v roku 1526 - 1918 uhorskými kráľmi. V obci sa nachádza kultúrna pamiatka - zvonička, ktorá slúži svojmu účelu dodnes.