Otec Aničky Icikovej - Žitňanskej žil v Amerike

„Ja som počula od svojej mamy – Bánovčanky, trochu iný príbeh Aničky Icikovej “ napísala bánovská rodáčka Daniela Pagačová (Supeková). Prvý príbeh o Aničke Icikovej bol zverejnený  od autora príspevku Vladimíra Lalucha a Jozefa Fotíka

  

Anička Iciková-Žitňanská žila v rodičovskom dome vo Vystrkove na rohu neďaleko mlyna. Jej otec odišiel za prácou do Ameriky v 20-30-tych rokoch, teda pred II. svetovou vojnou. Anička, jeho dcéra, sa mohla narodiť okolo roku 1900 - 1905.  Aj so svojou matkou a sestrou žili v rodičovskom dome. Jej sestra bola vydatá  - volala sa Ďurajová. Otec im posielal na živobytie peniaze. (údajne odišiel do Ameriky aj so zaťom -manželom Aničkinej sestry). Z Ameriky sa otec už nevrátil, tam aj zomrel. O Ďurajovi nevieme nič, ale v ich dome žiadny chlap nebol. Medzitým zomrela aj Aničkina mama. Boli veľmi chudobné a aj keď nejaké peniaze z Ameriky dostávali, neboli schopné peniaze si užiť a využiť, lebo boli veľmi jednoduché - až primitívne a Anička aj mentálne postihnutá. Aničkina sestra mala dve deti, chlapca a dievča.

 

Aničkin odev, ktorý si šila sama

 

Chlapec sa volal Alojz a dievča Anička. Anička Iciková chodila pásť kozy, to bol zdroj ich obživy. Bola veľmi agresívna, nadávala každému, kto sa jej prihovoril, aj kto nie, dokonca svojimi delikátnymi nadávkami obdarovávala aj Nemcov počas vojny a nebála sa ich (vtedy mala už okolo 40 rokov). Nie je pravda, že by ich dom zasiahla bomba, Nemci ju poznali, miestni ľudia im vysvetlili, že je neškodná a chorá, tak ju nechali na pokoji. O tých handrách je to pravda, že chodila na smetisko do Zornice a šila si svoje oblečenie od hlavy po päty. Keď našla nejaké oblečenie, tak ho rozstrihala a ušila si šaty po svojom. Aj počas partizánskych prestreliek sa nebála chodiť pod horu s kozami, bolo jej to jedno. Od istého času mala zohavenú tvár, ľudia predpokladali, že možno v lese niečo pojedla, nejaké jedovaté rastliny, alebo si z nich uvarila čaj (spomeniete si na ukrajinského prezidenta Viktora Juščenka, ktorému sa stalo niečo podobné, aj Anča mala takú zjazvenú tvár). Po zbúraní Vystrkova mala byť presťahovaná Anča do domu pre chudobných pod cintorínom a pred potokom. „Na Zafortňu si nespomínam, ale aj tam údajne bývala - spomínala Daniela Pagáčová. Z rozprávania pani Pagačovej Aničkini sme usúdili, že jej rodičia zomreli normálnou smrťou - nikto ich nepozabíjal. Podľa toho, ako nám napísala autorka listu Daniela Pagačová, Anička Iciková bola už pred ich smrťou nenormálna. Možno smrť matky to ešte viac znásobila.

 „Ja si tiež spomínam na Anču Icikovú veľmi dobre, mala som okolo 10-12 rokov (60-te roky minulého storočia), ona mohla mať okolo 60 rokov, takže mohla sa narodiť okolo roku 1900. Vypočítajte, koľko by mala dnes. Báli sme sa jej, lebo strašne každému nadávala a hrešila,“ dodala na záver svojho príspevku Daniela Pagačová.

 

Stanislav Vavro

šéfredaktor regionálnych novín Naše Bánovce

0911 704 306

0917 420 636

e-mail: nasebanovce@gmail.com