Ozorovčania obnovili tradíciu pochovávania basy

Občiansky výbor Dolné Ozorovce v spolupráci s Klubom dôchodcov a Dobrovoľným hasičským zborom obnovili tradície fašiangovania spojených s pochovávanim basy. Na sobotu 1.marca 2014 pripravili celodenné podujatie s názvom Fašiangy 2014. 

 

 

Hneď v predpoludňajších hodinách nesmela chýbať fašiangová zabíjačka s ponukou tradičných špecialít. Popoludnie bolo zase bohaté na smiech, zábavu a dobrú náladu. 

 

 

Kultúrny program otvoril takmer dve a pol hodinový fašiangový sprievod v maskách po všetkých uliciach tejto mestskej časti. 

 

 

Sprievodu celkom iste dominovalo historické hasičské vozidlo Walter s živou kapelou, členovia ktorej sa nazvali menom „Ozorovský štvorlístok.“ Sprievodu sa zúčastnili aj členovia FS Drienovec. 

 

 

Putovalo sa od kultúrneho domu po uliciach Ozorovská hlavná, Hrežďovská, Kpt. Jaroša, Inovecká, Topoľová, Lipová, Radová, Ozorovská nová s konečnou zastávkou znovu pri kultúrnom dome. Viacerí obyvatelia prispeli aj nejakou tou výslužkou, či už koláčom, šiškou, pohárikom alebo peniazmi. 

 

 

Za odmenu im členovia Drienovca predviedli niečo zo svojho umenia. Po sprievode sa všetci zišli v interiéri KD, kde sa konal ďalší program. Členovia speváckej skupiny klubu dôchodcov prítomných divákov pobavili veselými fašiangovými piesňami.

 

 

Úsmevy na tvárach vyčarila i scénka pripomínajúca malého Mirka z Uragánu. Nesmela chýbať ani tradičná fašiangová zábava, o ktorú sa postaral klávesista Peter Peťovský z Trenčína, ktorý však pochádza z tejto mestskej časti.

 

 

Okrem neho opäť zahralo aj zoskupenie Ozorovský štvorlístok a prestávky všetkým spríjemňovala reprodukovaná hudba. Zaznelo tu mnoho známych ľudových i modernejších piesní, o spev i tanec vôbec nebola núdza. 

 

 

Špeciálny tanec bol venovaný všetkým zamaskovaným. V neskorších večerných hodinách svoje umenie predviedli aj brušné tanečnice z tanečného klubu Zafirah. 

 

 

Po ich vystúpení sa všetci naďalej zabávali až do symbolického úderu polnoci, kedy nastala rozlúčka so zosnulou basou. Posledné rozlúčky bývajú vždy späté predovšetkým s plačom od žiaľu, tentokrát sa však plakalo skôr od smiechu.

 

 

 Však rozlúčkové slová, ktoré zazneli z úst pána „farára“ pôsobili naozaj veľmi žartovne. Smútočnú atmosféru navádzali predovšetkým dômyselne pripravené úpravy známych piesní, ktoré zaznievali počas celého obradu.

 


Pochovanie basy nám aj tentokrát bolo neklamným znakom, že na ďalšie tanečné zábavy si budeme musieť počkať až do Veľkej noci.

 

autor:

Marek Kasala