Radka Laginová: "Najdôležitejšia v mojom živote je viera v Boha"

Pred nedávnom sa naša redakcia stretla s otázkou: „Ako si vyberáte ľudí na článok? Musí to byť niekto, kto má nejaké meno alebo bude mať jednoznačný úspech v blízkej dobe?“. Nad odpoveďou sme sa dlho nezamýšľali, nakoľko pojem úspech je relatívny a pre každého predstavuje niečo iné. Pre našu redakciu je úspešný ten, kto  sa venuje niečomu s láskou, pokiaľ robí činorodú prácu a má chuť napredovať. Toto je kritérium, podľa ktorého si vyberáme námety na články.

 

Tomuto kritériu výberu námetu budeme verní aj v tomto článku. Predstavíme Vám osobu, ktorá síce nie je známa, ale zato krásne spieva. Je to mladá speváčka Radka Laginová z Cimennej.

 

Predstav sa nám, nech čitatelia BIN novín vedia o kom budeme písať.

Pochádzam z malej dedinky Cimenná. Mám 19 rokov, študujem na SOŠ Farská 7 v Bánovciach nad Bebravou odbor Obchod a podnikanie. Som momentálne v maturitnom ročníku, ktorý dúfam úspešne ukončím. Ďalej by som chcela pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Medzi moje záľuby patrí predovšetkým hudba a všetko s ňou spojené – spev, tanec, diskotéky. Tri roky som chodila na ZUŠ Dezidera Kardoša na keyboard. Naučila som sa nejaké základné akordy na gitare. Tiež som rada ,,žienkou v domácou“ - pečiem, varím, a pod. Možno to je trošku zvláštne, ale ako dievča zbožňujem autá a motorky. Zo športov je môj najobľúbenejší hokej. S partiou dobrých kamarátov rada vybehnem niekam von, do mesta, zabaviť sa. Moja rodná dedinka sa nachádza pod horami a ak svieti slniečko, milujem prechádzky a kochanie sa krásnou prírodou.

 


Prečo si si vybrala zo všetkých aktivít práve spev?
Keďže pochádzam z hudobníckej rodiny, už ako trojročná som bola všade tam, kde sa spievalo, hralo na nejaký hudobný nástroj. Skrátka som nemohla chýbať na žiadnej zábave či dedinskej veselici. Mojou ,,srdcovkou“ sú už od malička ľudové pesničky. To, čo cítim pri spievaní sa nedá opísať. Pocit toho, čo Vás robí najšťastnejším človekom na svete.  Rozdávať radosť nie len sebe, ale i ostatným naokolo, je naozaj krásny.

 

 

Kde a ako si sa dostala k hudbe a spevu?

Som kresťanka – katolíčka. V 8. ročníku na základnej škole ma oslovila spolužiačka, ktorá hrala na gitare v detsko–mládežníckom  spevokole v Malých Hostiach. Odchádzala im sólistka, tak sa ma spýtala, či by som nechcela spievať na miesto nej. Najskôr som váhala. Od birmovky som začala chodiť do Hostí na každú jednu nedeľnú detskú omšu a ich pesničky som si veľmi obľúbila. Povedala som si teda, prečo to neskúsiť? Už to bude 6 rokov, čo spievam a som veľmi vďačná všetkým, ktorí mi dali tú možnosť byť súčasťou tohto spevokolu. Hlavne pánovi farárovi Romanovi Skladanému a vedúcej spevokolu Janke Maringovej. Tiež som tu spoznala veľa nových ľudí a našla dobrých kamarátov.
Ďalej spievam v dvoch kapelách. K spievaniu v tej prvej, country kapele ,,Zlatá žila“, som sa dostala tiež úplnou náhodou. Kamarát, ktorý je jej členom ma oslovil, zhodou okolností im rovnako odišla speváčka, tak som to skúsila. Zo začiatku to bolo pre mňa veľmi náročné, z country štýlu som poznala veľmi málo skladieb, no chlapci sú fakt super, boli voči mne tolerantní, pokým som sa naučila piesne, ktoré hrajú a teraz som naozaj spokojná, hoci stále je čo vylepšovať. Moja druhá hudobná skupina má názov ,,DUO StaR“. V tejto kapele účinkujem iba ja ako speváčka a kamarát, ktorý hrá na klávesoch. Ťaháme to spolu viac než rok. Hráme na rôznych dedinských akciách, oslavách. Hudba je naša spoločná veľká záľuba a verím, že to tak zostane i naďalej. Spievala som aj v škole – na začiatku i na konci školského roka, v rámci kultúrneho programu 60. výročia založenia SOŠ. Tiež som vystupovala i na rôznych podujatiach, ako napr. školský ples v Zlatníkoch, Deň zvrchovanosti SR vo Veľkých Hostiach .

 

Akými úspechmi sa môžeš pochváliť?

V roku 2010 ma pani učiteľka Mgr. J. Jančurová zo SOŠ prihlásila do speváckej súťaže ,,My Popstar Trenčianskeho kraja“, odkiaľ som z krajského kola v Považskej Bystrici postúpila do finále v Trenčíne. Zúčastnila som sa finále viacerých ročníkov amatérskej speváckej súťaže ,,Tri ruže Bánoviec“ a v roku 2011 som sa umiestnila v tejto súťaži na 3.mieste.

 

 

Aký je Tvoj sen, čo sa týka hudby?

Spievať v kapele bol môj sen a som rada, že sa mi splnil.

 

Chcela by si možno raz skúsiť spev aj profesionálne?

Profesionálne sa živiť spevom zatiaľ neplánujem. Som šťastná, že sa mu naplno venujem hlavne vo svojom voľnom čase.

 

Čim by si sa chcela v budúcnosti živiť?

Už od malička som sa rada hrávala na pani učiteľku, zapisovala známky do vymyslenej žiackej knižky, dávala deťom domáce úlohy, učila sa naspamäť rôzne básničky, písavala diktáty. To bolo moje a zostalo mi to dodnes. Mám veľmi rada deti, slovenský jazyk a naozaj by ma učenie bavilo. Buď v škôlke, na základnej alebo strednej škole. Či sa mi to podarí, to necháme na Toho hore .

 


Ako by si popísala svoje životné priority ako človeka?

To najdôležitejšie v mojom živote je viera v Boha. Bez nej by som určite nebola tým, kým som a tam, kde som. Rodina, ktorú nadovšetko ľúbim. Nie každé dieťa má domov a možnosť pocítiť rodičovskú lásku. Svoju rodinu si nesmierne vážim, rodičov, ktorí stoja vždy pri mne, sú mi oporou a viem, že sa na nich môžem kedykoľvek obrátiť. Láska - tú potrebuje k životu predsa každý z nás ,,...milovať je krásne, no krajšie je byť milovaný. Lásku bez kríža nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš.“ Priatelia - ,,Priateľ je človek, ktorý násobí radosť a delí smútok. Je to človek, ktorý rozumie nášmu mlčaniu, je ten, kto vie o tebe všetko a napriek tomu ťa má stále rovnako rád, je ten, kto prichádza, keď ostatní odchádzajú.“ Nevymenila by som svojich ozajstných priateľov za nič na svete! Zdravie - dôležité. Mnoho ľuďom chýba práve to zdravie, no viera v Boha, blízki, kamaráti im dodávajú silu všetko prekonať a zvládnuť. Škola – je pre mňa podstatná, dala a verím, že ešte mi aj dá do života veľmi veľa. Hovorí sa, že nie je dôležité, čo si dosiahol v škole, ale čo dokážeš v živote! Prajem si teda, aj všetkým, ktorí do toho naozajstného života ešte len vstupujú, aby tak urobili tou správnou nohou a pamätajme, aj ten najmenší pád je znakom toho, že sa pohybujeme vpred.


Myslím si, že  záver k článku o Radke  z jej úst bol dokonalý a netreba mu dlhé rozpisovanie či dopĺňanie. Dovoľte však jednu poznámku: „Verím, že aj z tohto článku je citeľné, že človek nepotrebuje slávu a meno na to aby bol osobnosťou.“


Ing. Lukáš Domin

 

lukasdomin@gmail.com

0919 164 519