Stáročná tradícia Bánovských jarmokov priniesla od panovníkov privilégia na uskutočňovanie 9 jarmokov v roku

Stáročná tradícia Bánovských jarmokov priniesla od panovníkov privilégia  na uskutočňovanie 9 jarmokov v roku

Vďaka výhodnej zemepisnej polohe sa stali Bánovce v stredoveku trhovým a obchodným centrom svojho regiónu. Z Bánoviec viedla do Uhrovca cesta, ktorá išla na Uhrovský hrad a cez masív Strážovských vrchov smerom na Látkovce a vyúsťovala pri Vesteniciach do Hornej Nitri.

 

Od konca 15. storočia začínali trhové a obchodné styky Bánoviec presahovať v širšej miere hranice svojej oblasti. Účasť na obchode väčších rozmerov mimo svojho regiónu im zabezpečovala už listina z roku 1376. Je však dokázané, že o praktické realizovanie privilégia museli neraz zápasiť s inými mestami. Dôležitú úlohu v rozvoji trhových a obchodných stykov mali výročné jarmoky. Jarmoky sa konali na rinku - námestí za prítomnosti kupujúcich a predávajúcich miestnych trhovcov a obchodníkov z viacerých miest. Privilégiá uvádzajú jarmoky v nedeľu:

• Trojkráľový
• Fašiangový
• na Juraja
• Trojičný
• na Jána Krstiteľa
• na Nanebovzatie Panny Márie
• na Michala
• na Šimona a Júdu
• na Luciu


Na udeľovaní jarmočných privilégií malo záujem aj Bánovské panstvo s úmyslom získať čo najviac možností pre nové zdroje peňažných príjmov. Pri sledovaní obchodnej činnosti v Bánovciach sa rozlišovala obchodná činnosť Bánovského panstva a poddanského mesta. Šlachta sa zaujímala o obchodné samostatné transakcie vo väčšom rozsahu až vtedy, keď sa na majeroch začala rozvíjať tovarová výroba, čo sa stalo v našich pomeroch v 16. storočí. Panstvo sa zvyčajne koncentrovalo na predaj poľnohospodárských výrobkov a kupovalo prevažne remeselnícke výrobky a výrobky, ktoré sa na majeroch vyrábali zriedkavejšie. Mesto zasa predávalo remeselnícke výrobky a kupovalo mnohé poľnohospodárske výrobky a suroviny.  Do Bánoviec dopravovali svoj tovar okrem obyvateľov okolitých dedín predovšetkým obchodníci zo susedných miest. Na bánovských trhoch sa príležitostne zjavovali Ilavčania. Bánovce a Bánovské panstvo udržiavali obchodné spojenie i so vzdialenejšími mestami a dedinami západného Slovenska. V roku 1559 sa bánovskí obchodníci zdržiavali v Hlohovci a v roku 1636 bolo možné stretnúť Hlohovčanov na bánovskom jarmoku. V minulosti predávali bánovskí remeselníci svoje výrobky na trhoch v Piešťanoch a v Novom Meste nad Váhom. O obchodnej činnosti Bánoviec so stredoslovenskými mestami sa zachovali informácie z polovice 16. storočia. Stredné Slovensko priťahovalo kupcov z okolia Bánoviec svojou značnou hospodárskou prosperitou. K dispozícii sú informácie o tom, že v 18. storočí sa usídlil v Kremnici istý obchodník z Dežeríc, z blízkej zemianskej dediny. Už od druhej polovice 16. storočia rozvíjali Bánovce čulé obchodné styky s pohraničnými moravskými mestami a dedinami. Bánovčania zvyčajne smerovali do Uherského Brodu na tamojšie jarmoky, potom do Uherského Hradišťa a Valašských Klobouk. Bolo samozrejmé, že Bánovce sa postupom času stali prirodzeným centrom trhu a obchodu vo svojom kraji, pretože ležali na diaľkovej ceste a komunikačne priamo spájali všetky dediny vo svojom prostredí.

 

Mesto Bánovce nad Bebravou organizuje v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom jarmok 12. - 13. októbra 2012.

Nina Vavrová