TATRA prvá automobilka na Slovensku

Medzi najvýznamnejšie  závody vybudované po roku 1945 patril závod Tatra, ktorý  celé desaťročia ovplyvňoval život obyvateľov mesta. Už od roku 1949 sa začala písať jeho história a začala sa aj cesta zvyšovania životnej úrovne  obyvateľov. Mnohí z nich prijali možnosť trvalého zamestnania a zárobku už pri výstavbe tohto závodu.

 

Spustenie závodu v roku 1951 V marci v roku 1949 Plénum ONV v Bánovciach nad Bebravou podporilo návrh Škodových závodov o výstavbe strojárenského  závodu. V letných mesiacoch roku 1949 teda začala výstavba nového závodu. Investorom boli Škodové závody n.p.  a Brno závody  Júliusa  Fučíka (Továrne na elektrické prístroje). Závod projektoval Kovoprojekt n.p. Stavebné práce uskutočnil Priemstav n.p. Bratislava a závod Nováky. V roku 1950 pozemky na ktorých závod stál s rozlohou 49 hektárov, patrili majiteľke Blanke Priesenderovej, ktoré napokon spadali pod Škodové závody n.p. a Brno závody Júliusa Fučíka. V marci  1950 bola výstavba už v plnom prúde. V jeseni v roku 1951 sa po oficiálnom spustení závodu uskutočňovali  len dokončovacie práce na stavajúcich sa objektoch. Areál závodu pozostával z jednej výrobnej haly „ A “ , v ktorej boli rozmiestnené výrobné dielne,  výdajne nástrojov a niektoré pomocné prevádzky. Dňa 28. októbra 1951 sa v tejto hale zhromaždili takmer všetci pri príležitosti slávnosti, ktorá bola venovaná získaniu nových strojov. Slávnosť bola malá, bez pobehovania fotoreportérov,  kamier a doznievajúcu reč preťali najprv ťahavé a potom monotónne zvuky. Vydávali ich nové lesknúce sa stroje a obrábacie prístroje.                                               

Vonkajší vzhľad sa nezmenil. K jeho rozšíreniu dochádzalo v roku 1961, práve na oslavy 10. výročia vzniku závodu. Začala sa výstavba haly  M I, ku ktorej došlo dňa 1.1. 1958, kedy sa závod začlenil do zväzku Tatry. V rokoch 1961-1965 sa výrobné užitočné plochy závodu rozšírili o 25 tisíc metrov  štvorcových, vybudovalo sa 23 nových objektov a zariadení,  mnohé sa  rozšírili alebo upravili. Bola to spomínaná hala M I, ktorej  B- časť  odovzdali do prevádzky 1. mája 1963. O rok neskôr C- časť. Z ďalších veľkých stavebných akcií to bola železničná vlečka, rozšírenie  príjazdovej komunikácie, vnútro a závodné komunikácie, priemyselná kanalizácia, vodovod, vonkajší rozvod tepla, voľný sklad, U4 kotolňa, skládka uhlia, neutralizačná stanica, úpravňa vody, oplotenie závodu... 

V roku 1968 bola dokončená výstavba skladu SMR. Bol to sklad horľavín a plynov. V roku 1969-1971 sa vybudovala remíza pre lokotraktor, umývací box a ďalšia výrobná hala, (dielne OU) a iné menšie  objekty.  V roku 1970 sa začala III. etapa výstavby výrobnej haly o ploche 12 tisíc metrov  štvorcových. Rozšírila sa kotolňa, mnohé objekty a inžinierske siete. 

 

Prví učni ubytovaní v noclahárňach

Históriu tohto závodu dokumentoval nielen fakt, že tento závod stál a vyrábal, ale aj skutočnosť, že mnohých našich ľudí naučil zvŕtať sa okolo zámočníckeho  zveráku, spúšťať  obrábacie stroje a vyrábať na nich. To zabezpečilo niekoľkomesačné zaškolenie v Škodových závodoch v Plzni a v Brne. Tým sa  situácia zmenila od základu a pribudli kvalifikovanejší pracovníci. Prví učni boli ubytovaní   v „ nocľahárňach“, ktoré boli zriadené v miestnostiach Sokolovne, neskoršie v sociálnom prístavku závodu. V roku 1951 bola postavená účelová budova – internát, ktorá tiež slúžila pre ubytovanie, stravovanie a teoretické vyučovanie. V roku 1958 bolo nadriadenými orgánmi rozhodnuté, že Odborné učilište pri závode nebude. V roku 1966 dostalo Odborné učilište nový internát o 8-mich podlažiach pre 200 učňov. Bol tu vkusne vybavený interiér internátu, útulné ubytovacie izby, klubovne, jedáleň. K internátu pribudla v roku 1970 i telocvičňa, ktorá slúžila rozvoju telovýchovy- športu. V školskom roku 1971-1972 malo odborné učilište 450 žiakov v troch ročníkoch. Žiaci odborného učilišťa sa už v druhom ročníku podieľali svojím prínosom na plnení úloh závodu. V treťom ročníku praxovali priamo vo výrobných dielňach po boku starších robotníkov, získavali bohaté praktické skúsenosti, ktoré využívali v práci po zložení odbornej skúšky dospelosti. Život žiakov odborného učilišťa nespočíval len v povinnostiach a štúdiu, ale tu rozvíjali politickú a kultúrnu činnosť. Navštevovali rôzne kultúrno-spoločenské podujatia, požičiavali si knihy,  čítali, absolvovali kurzy spoločenského tanca a správania sa. Založili si tiež dychový súbor, ktorý vystupoval na verejnosti. Na škole sa organizovali všelijaké krúžky- raketomodelársky krúžok, ktorý sa zúčastňoval rôznych súťaží, motoristický krúžok - bola tu výroba motokár, fotokrúžok a iné. Za pomoci výchovných pracovníkov, najmä majstrov odborného výcviku zhotovovali učni rôzne stroje, zariadenia a prístroje, s ktorými sa zúčastňovali na súťažiach. 

V roku 1970 bola zahájená I. etapa  výstavby učňovského strediska. Druhá etapa bola v roku 1976. Nezabudlo sa ani na rozšírenie rekreačnej starostlivosti. V rokoch 1973- 1976 sa uvažovalo s výstavbou učňovského rekreačného zariadenia, ktoré malo stáť v Liptovskom Jáne.

 

Kultúrny a spoločenský život

Mladá generácia mala ku kultúrnemu a spoločenskému životu najbližšie. Najbližšie mali k divadlu, pretože sa dalo dohromady niekoľko mladých nadšencov a nacvičili si prvú divadelnú hru Viery Markovičovej –Zátureckej „Za frontom“. Námet čerpali z hrdinského odboja. V tých časoch nemal závod  žiadne  kultúrne zariadenie.  V roku  1952 závod otvoril závodný klub ROH. Začalo sa obdobie  ochotníckej divadelnej činnosti. Nasledovala jedna  divadelná premiéra  za druhou. V roku 1954 bola založená havajská skupina, ktorá preslávila závod i klub po celom Slovensku. Absolvovala 110 vystúpení  a začiatkom  roku 1956 zanikla, keď koncom roku 1955 stratil závod budovu klubu. Závod nemal finančné prostriedky  a závodný klub sa sťahoval do  suterénu slobodární. Tam sa nacvičovalo, premietali filmy a hrali sa hry. V roku 1957 opäť kultúra ožila. Založený bol tanečný orchester  a  obnovovala  sa činnosť divadelného súboru. Zakladali sa malé javiskové vystúpenia  v odbore sólo a duo – spevov, hudobných nástrojov, recitácie a podobne.

V roku 1957 sa uskutočnil prvý reprezentačný ples tatrovákov. Rozvíjala sa prednášková činnosť, besedy, uskutočňovali sa kultúrne vystúpenia. 

V roku 1964 došlo k vytvoreniu Domu kultúry v Bánovciach. V ňom mala byť sústredená činnosť závodných klubov. Zo 14 účastníkov mesta prijal dohodu i štatút Domu kultúry len závod Tatra, a tak k otvoreniu Domu kultúry nedošlo. Od roku 1965 sa pre ZK Tatra vytvorili nové, lepšie podmienky pre úspešnú výchovnú a kultúrnu prácu.

 
Tomáš Kasala