Vianočné zvyky sa menia aj v Bánovskom okrese

Šišov – Blížia sa Vianoce a s nimi aj rôzne zvyky. Niektoré sa zachovávajú dodnes ale iné zase postupne počas minulých rokov zanikli. Prečítajte si rozhovor s Annou, rodáčkou zo Šišova, ktorá pozná množstvo vianočných zvykov z minulosti.


Ktoré vianočné zvyky predchádzali v minulosti Vianociam?
S Vianocami sa spomínajú viaceré mená, ktoré v tom čase zavážili. Bola to Katarína, Barbora, Ondrej a Lucia. Pred prvou adventnou nedeľou je Kataríny. Na Katarínu sa konali posledné tanečné zábavy pred adventom. Vtedy dievčatá oblamovali čerešňové vetvičky a dávali ich do vázy. Pokiaľ vetvička zakvitla, dievča sa vydá. Napríklad na Ondreja si dievčatá zase písali mená chlapcov na papieriky a hodili ich do vody. Ten, ktorý prvý vyplával, za toho sa malo dievča vydať. Tiež sa lialo aj horúce olovo cez kľúčovú dierku a z toho sa veštilo zamestnanie budúceho manžela dievčiny.


Keď spomínate advent, ako ste ho uctievali?
Adventný čas sa u nás začínal rorátmi. Boli to ranné omše, na ktoré chodievali celé rodiny. Štvrtého decembra bolo Barbory, kedy si dievčatá (hlavne v Pečeňanoch) obliekli kroje a symbolicky vymetali domy husacími pierkami, aby sa dostalo z domu preč zlo. Potom bolo Mikuláša, deti si chystali topánky do okien a čakali Mikuláša s anjelom a čertom. Na Luciu sa v niektorých rodinách zhotovoval stolček, na ktorom sa každý deň až do Štedrého dňa urobila nejaká vec. Potom sa zaniesol do kostola za oltár a ľudia videli bosorky.


Piekli ste pred šesťdesiatimi rokmi vianočné oblátky?
Tie sa vždy začali piecť na Luciu. Vtedy sa z fary požičali železá, ktoré kolovali od domu k domu. To sme sa vždy zapisovali do zoznamu celá dedina. Železá sa pichli do sporáku cez otvory hore, nahriali sa a na ne sa lialo cesto. Oblátka sa potom ešte obstrihávala. Dokonca sa hovorilo, že kedysi oblátky robil len učiteľ, notár a lekár. Tie sa potom posielali po deťoch do každého domu, výmenou za potraviny.


Ako vyzerali tie oblátky?
Boli obdĺžnikové, nie ako teraz oválne. Mali na sebe vianočný motív, vianočnú vetvičku a zvonček. Robili sme aj oblátky pre zvieratá, kde sa dávala petržlenová vňať.


A čo sa týka Štedrého dňa, čo sa robilo na Štedrý deň?
U nás sa od rána nič nejedlo, čakalo sa na večeru. Začali sme piecť vianočné koláče z pece a variť večeru. V Pečeňanoch napríklad pred večerou išiel gazda do maštale so sviečkou, skontroloval zvieratá, dal im oblátky a na dvere maštale urobil krížik z medu. U nás na Šišove vyšiel otec pred večerou za dvere, zaklopal na ne a kričal aby sme otvorili. Mama mu dvakrát odpovedala, že čo nám nesie. Otec dvakrát odpovedal, že nám nesie hodne zdravia, šťastia a hojné božské požehnanie. Na tretíkrát mama skríkla, že otvorte si sám a otec prišiel dovnútra a vinšoval nám.


Čo ste jedávali na večeru?
Večerali sme hustú hrachovú, fazuľovú alebo hubovú polievku, rybu so šalátom a pupáčky s makom. Predtým sme sa pomodlili a mama nám dala na čelo krížik z medu. Potom sme zjedli oblátky, otec rozkrojil jablko na toľko častí, koľko bolo členov rodiny a každý musel svoj kúsok zjesť. K večeri sme pili hriate. Hádzali sme orechy do kútov, omrvinky z oblátok do studne, aby v nej bola vždy čistá voda. Pod obrus sme dávali kosti z ryby alebo peniaze, aby bolo v rodine vždy dostatok.


Ako vyzeral stromček a darčeky?
Darčeky boli v tej dobe veľmi skromné. Dávalo sa hlavne oblečenie a deťom hračky. Stromček býval krásny, pripravovali sme naň domáce salónky. Tie sme balili do trblietavých obalov a vešali na stromček. Boli orechové, rumové alebo čokoládové.


Chodili v tej dobe aj koledníci?
Nie takí koledníci ako dnes, ale na konci našej dediny bývali cigáni, ktorí chodili vždy spievať. Nosili so sebou taštičku  a do nej sa im dávali koláče a konvičku, kde sa zlieval alkohol.


Spievali koledníci na druhý sviatok vianočný ako teraz?
Nie. Na Božie narodenie nesmel nikto chodiť von z domu. Nemohla prísť ani návšteva. Celé poobedie sme si v rodine čítali knižku zo spolku sv. Vojtecha. Potom na Štefana tu zase bývali zábavy. Toto vianočné obdobie končilo Tromi kráľmi. Vtedy chodil farár s miništrantmi vysväcovať domy.


Bolo tradíciou chodiť na polnočnú svätú omšu?
Áno, chodievalo sa, vždy celá rodina. Pamätám si, že náš otec mal reflektor a ten vždy svietil na jasličky pri oltári. Zhasli sa všetky svetlá a ten lúč svetla bol prekrásny.


A čo zabíjačky? Robili sa počas Vianoc?
Bolo tradíciou robiť zabíjačky medzi sviatkami. Na zabíjačkách sa zišla rodina.

 

Predvianočná dedinská zabíjačka


Dodržiavajú sa niektoré tieto zvyky aj teraz? Chýba Vám niektorý z týchto zvykov?
Teraz sa od klasických zvykov asi upustilo. Ale pre nás zostal ten štedrý deň rovnaký. Oblátky dávame zvieratám aj varíme klasickú večeru. A ešte si čítame z takej knižky evanjelium, ktoré sa číta aj na polnočnej omši. Ale na Božie narodenie už nezostávame len doma, teraz už chodia deti k rodičom, takže aj od tohto sa upustilo. Mne chýbajú napríklad tí cigáni.

 

Anna je rodáčka zo Šišova, ktorá študovala v Nitre a pracovala ako učiteľka na viacerých základných školách.

 

autor:


Lenka Galbavá

študentka

Masaryková univerzita v Brne

fakulta sociálních studií

lenuska.galbava@gmail.com