Z bohatých evanjelických dejín v našom kraji - zastavenie štvrté

Slatina nad Bebravou

 

Slovenskí evanjelici sú súčasťou rodiny evanjelických kresťanských cirkví, ktoré boli založené v reformačnom procese obnovy cirkvi v 16. storočí. Putovanie  evanjelickými chodníčkami v našom kraji sme začali v Horných Ozorovciach, kde sme sa zoznámili s rodom Ottlykovcov a s históriou stavby miestneho kostola. Pokračovali sme bánovským zastavením. Potom sme nabrali smer Podhorie. Po Podlužanoch prichádzame do srdca Podhoria, do obce Slatina nad Bebravou. Je čas adventu a blížia sa sviatky Vianoc.

 

Chrám Boží: Pohľad na evanjelický chrám Boží v Slatine nad Bebravou. Postavený bol v roku 1927 na mieste pôvodného chrámu

 

V rodinách evanjelických farárov sú vianočné sviatky spravidla náročným obdobím frekventovanej kňazskej služby. O tom, ako sa na tieto sviatky chystajú evanjelici, akú budú mať podobu, sme sa v advente porozprávali so sestrou farárkou Martinou Tlkancovou. Cirkevný zbor v Slatine nad Bebravou vedie od roku 2000 a tak nás zaujímali aj iné hodnotné informácie zo zborového života v tejto obci na Podhorí.

Advent je slovo latinského pôvodu a znamená príchod.  Tak sa to pri konfirmačnom vyučovaní učia deti. Je to prípravné obdobie pred vianočnými sviatkami a svätia ho všetky kresťanské cirkvi, ktoré očakávajú príchod Mesiáša, Pána Ježiša Krista. Štyri adventné nedele nám pripomínajú aj štyri sviece na adventnom venci. Čo znamená advent pre Vás?

Advent je  pre mňa časom osobnej  prípravy  na vianočné obdobie. Adventný čas je obdobím predznamenaným atmosférou Vianoc, preniknutou pocitom  ľudskej blízkosti.  Všetci  ľudia   sú  spoločne motivovaní  posolstvom Vianoc, kedy si pripomíname  narodenie a príchod Božieho Syna Pána Ježiša Krista na túto zem.

Advent je  aj pre mňa osobne  jedinečným časom, ktorý  zvláštnym  spôsobom umocňuje náš život, naše konanie a správanie, roznecuje v nás pocit  spolupatričnosti, ľudskej blízkosti a dobročinnosti. Žiadne iné obdobie kalendárneho roka v nás v takej intenzite  neprebúdza takéto prejavy, ako práve  adventný čas a čas Vianoc.

Ako som sa už  zmienila, advent je časom osobnej prípravy na  príchod Božieho Syna. Všetci  by sme sa, paradoxne v čase predvianočného stresu a zhonu, mali pozastaviť a zamyslieť sa nad  sebou, svojim  životom, jeho smerovaním. Advent je čas, kedy sa máme vnútorne sústrediť a pripraviť, čas, kedy máme bilancovať, prehodnocovať, premýšľať o živote ako takom, o jeho hodnotách

Advent pre mňa osobne, ako pre evanjelickú farárku, je však aj časom neustávajúcej osobnej prípravy na „vrchol“ kňazskej a kazateľskej služby, kedy sa, tak ako ostatní kazatelia, snažím s Božou pomocou zachytiť a v slovách  vyjadriť tú neopakovateľnú atmosféru Vianoc a poukázať na to, čo presahuje naše ľudskú predstavivosť a pocity.

 

Cirkevný zbor  Slatina nad Bebravou: Od roku 2000 ho vedie sestra farárka Martina Tlkancová. Na fotografii počas Večer Pánovej na tretiu adventnú nedeľu. Večera Pánova je u evanjelikov sviatosť na odpustenie hriechov ustanovená Ježišom Kristom.

 

Ste nielen farárkou, ale i manželkou a matkou dvoch synov, ktorí sa, tak  ako iné deti, na Vianoce veľmi tešia. Priblížte nám, ako prežijete štedrovečerné prípravy a sviatočné chvíle Vy?
 

Keďže  ako farárka  sa  snažím byť na duchovnú službu počas sviatkov pripravená už vopred v predstihu, samotné štedrovečerné  prípravy  prebiehajú, myslím si tak, ako u každej inej matky, s povinnosťami  a s prípravami. Treba  sa postarať o deti  i domácnosť.  Ráno a dopoludnia treba urobiť ešte drobné domáce práce, pripraviť obed  a tiež  navariť štedrovečernú večeru a prestrieť štedrovečerný stôl.  Popoludní sa potom už sústredím  na služby Božie.

 

Nedeľné služby božie

    

Som vďačná, že ľuďom môžem prinášať zvesť, ktorá je určená  všetkým, bez rozdielu vyznania,  veku, národnosti, rasy či pohlavia. Radostnú zvesť, ktorá je určená  všetkým, tak, ako to  zvestoval  aj  anjel, že je to radosť, ktorá „bude všetkému ľudu!“

 

Počas  tých  sviatočných  chvíľ  si môžeme uvedomovať, čo všetko máme, blízkych, rodinu, že máme  čo  jesť, že sa máme  čím obdarovať, že môžeme vnímať mnoho požehnania. Iste je toho veľa, čo si človek na Štedrý večer uvedomí, že má. Ale mnohí  si v takýto deň či večer uvedomíme aj to, že niekoho nemáme,  alebo že niečo nemáme. V ľudskom živote sú aj prázdne miesta. Do tej prázdnoty, do toho miesta, kde niekto alebo niečo chýba, sa dá doplniť  len úprimná viera v Krista, sám Ježiš, ktorý úplne mení situáciu ľudského pokolenia. On prichádza, aby vstúpil do  ľudskej prázdnoty. 

 


Cirkevný zbor v Slatine nad Bebravou je na konci roka bohatší o krásnu a ľudskú službu. Táto téma o to viac rezonuje v čase Vianoc. Priblížite nám, o čo ide a komu je určená?

Cirkev má jedinečné, dôležité  a nezastupiteľné poslanie v živote jednotlivca  i spoločnosti. Jednou z podôb  jej poslania je aj diakonia. Je to služba lásky formou pomoci a starostlivosti o ľudí, ktorí potrebujú pomoc. 

Aj my v cirkevnom zbore Slatina nad Bebravou chceme byť ľuďom z nášho okolia nápomocní. A to plnením  programu, ktorý cirkvi určil a stanovil Pán Ježiš. Byť užitoční nielen  sami pre  seba, ale  aj pre iných. Chceme zvýšiť kvalitu života seniorov našou konkrétnou službou.  

K tomu má  slúžiť aj budova cirkevného zboru, Stredisko evanjelickej diakonie, Domov sociálnych služieb „Prameň.“ V nej  sme po rekonštrukcii vytvorili priestory pre starých a znevýhodnených občanov, ktoré im zlepšia kvalitu života zaopatrením  a poskytovaním  služieb dennej potreby bez  toho,  aby sa  narúšali  ich rodinné a emocionálne väzby na  domov. 

 

Stredisko evanjelickej diakonie  

 

Cieľom projektu je  riešiť  sociálno – zdravotné problémy  starších a zdravotne postihnutých občanov  čo najbližšie k miestu  ich trvalého bydliska, poskytnúť primerané sociálne služby občanom  dôchodkového veku, ktorí z rôznych  dôvodov takúto  formu pomoci vyžadujú.

Cieľovou skupinou zariadenia sú predovšetkým občania  dôchodkového veku, ďalej občania na invalidnom  dôchodku, občania  so zdravotným postihom a občania, ktorí  sa ocitli v hmotnej alebo sociálnej  núdzi.

Čo by ste na záver zaželali našim čitateľom a ich rodinám?

Všetkým z úprimného srdca želám pokojné prežitie adventného a vianočného času, pokoj, lásku, požehnanie darované  príchodom Božieho Syna  a  dôveru v Božiu pomoc pre každý deň  roku 2013.

 

Sestra farárka Martina Tlkancová


 

Z histórie zboru

Slatinský evanjelický cirkevný zbor, tak ako mnohé iné zbory, prežíval obdobia pokoja, rozvoja, ale aj obdobie krušných bojov, protireformačného prenasledovania a iných vplyvov.

Prvých 63 rokov samostatného zboru

Počiatky cirkevného zboru sú spojené s príchodom rodiny Zayovcov do Uhrovca v roku 1548 a reformačných pohybov, ktoré v tomto období prichádzajú a menia vtedajšie pomery. Zayovci ako patróni, podľa starého chápania, - sami bez vyžiadania si mienky biskupa, obstarávali a uvádzali farárov slatinskej a uhrovskej cirkvi. V takejto súvislosti sa spomína v roku 1595 v Slatine aj istý Simon, bývalý rektor evanjelického gymnázia, ktorého dosadil Peter Zay. V dobe poreformačnej, v roku 1611 tu pôsobí evanjelický farár Matej Bodorovinus a tento rok vo všeobecnosti predstavuje písomný počiatok evanjelickej cirkvi v Slatine. V roku 1634 dochádza k odtrhnutiu fílie z Timoradze od Slatiny a jej následné pripojenie k cirkvi Podlužanskej. Vtedajšie ťažké pomery sa viac vystupňovali tureckým plienením, ktoré sa prehnalo v roku 1663. Spätným pohľadom na ťažkú situáciu pre evanjelickú cirkev treba spomenúť, že významná rodina Illešházyovcov v roku 1670 prestúpila ku katolíckej cirkvi. Nastáva príchod jezuitov a tým prakticky  vytratenie evanjelikov. Matkocirkev slatinská vo svojom prvom zriadení, so svojimi piatimi fíliami a to Trebichava, Slatinka, Krásna Ves, Čierna Lehota a Šípkov trvala do roku 1674 teda 63 rokov.

V dobe Rákoczyho povstania, v roku 1703 znovu ožili evanjelické zbory na Záhorí, ale následná rekatolizácia zapríčinila druhý úpadok evanjelickej cirkvi. Podľa dobových materiálov žili v Slatinke a v Čiernej Lehote po jednej evanjelickej rodine, Krásna Ves mala 3 rodiny, v Trebichave bola pätina a v Slatine polovica obyvateľov evanjelického vierovyznania. Tieto rodiny sa stretávali a navštevovali rímsko - katolícky kostol.

Slatina ako fília Podlužian

Koniec 17.stor sa spája s tolerančným patentom Jozefa II. Po jeho aplikácii do praxe  v roku 1781 bol opätovne zriadený cirkevný zbor v Podlužanoch zásluhou Petra Zaya. Slatinský ev. zbor sa stáva jeho fíliou. V takomto neľahkom položení treba vyzdvihnúť pozoruhodnú a veľkú zaujatosť slatinských evanjelikov, keď prichádzajú so žiadosťou postaviť drevený kostolík. Žiadosť bola adresovaná stoličnému úradu v Trenčíne v  roku 1787. Žiadosť sa stretla najskôr s mnohými komplikáciami. K samotnému podnetu a k žiadosti prispela veľkým pričinení Ľudovika Amália Zay rod. Calicius, nakoľko si citeľne všímala neutešené položenie evanjelikov svojho panstva v Slatine, išla im v ústrety a nadobudla presvedčenie, že v Slatine treba postaviť evanjelikom modlitebňu. Panstvo Zayovcov v žiadosti prisľúbilo zdarma uvoľniť stavebný pozemok i stavebné drevo. 19. februára 1788 prišla pozitívna odpoveď na žiadosť, a tak stavbe kostola nestálo už nič v ceste.

 

 

Po vykonaní výmery pozemku sa cirkevníci 16. augusta 1792 dali s Božou pomocou do vykopávaniu základov. Práce sa ukončili 2. júna 1793, následne prichádza vysviacka kostola, ktorá pripadla v poslednú potrojičnú nedeľu roku 1794. Spolu s výstavbou kostola prebiehala aj výstavba cirkevnej školy slatinských evanjelikov.

Od vysviacky 1794  do roku 1899 teda celých 105 rokov trvala cesta, na konci ktorej sa slatinský. cirkevný zbor odlúčil a stratil postavenie fílie podlužanského  cirkevného zboru. Dňa 16. júla 1899  celozborový konvent v Podlužanoch vydal osvedčenie, že z lona zboru vypúšťa fíliu slatinskú a s ňou Trebichavu, Krásnu Ves, Slatinku, Šípkov a Čiernu Lehotu. Návrh prešiel jednohlasne a slávnostne bol vyhlásený dňa 16. júla 1899 na konvente v Podlužanoch.

Chrám Boží a jeho história.

Pôvodný chrám slúžil svojmu účelu do roku 1927, kedy na mieste starého chrámu bol postavený nový kostol. Stalo sa tak za účinkovania farára Dr. Jána Beblavého.  Celých 43 rokov sa v ňom schádzali veriaci k oslave Pána Boha.

Zub času zanechal na ňom svoje stopy a tak roku 1969 nastala kompletná rekonštrukcia. Následne 16. novembra bola vykonaná posviacka, ktorú  vykonal biskup Rudolf Koštial. Za ostatné roky bola potom   na kostole menená krytina a zavedené  elektrické kúrenie. V roku 2001 sa previedol náter veže kostola a náter  vonkajšej fasády.       

Rozsiahla renovácia kostola.

Rok 2008 sa zapíše  do novodobej histórie nášho cirkevného zboru ako rok  veľkej obetavosti všetkých členov cirkevného zboru i jeho rodákov, ako obdobie mnohého úsilia ale predovšetkým  Božieho požehnania, keď všemohúci Pán Boh  sa k tejto myšlienke i samotnému dielu priznal  a zmocnil ľudské srdcia a ochotné ruky členov zboru k potrebným renovačným prácam.   4. júna  začali práce v interiéri kostola, ktoré spočívali   v demontovaní lavíc a obkladu okolo oltára, ktoré boli značne narušené červotočom a vlhkosťou. Počas 11 pracovných dní sa uskutočnila maľovka kostola. Nasledovalo vyrovnanie podlahy, čo prestavovalo vybratie kameninovej podlahy spod lavíc, vybudovanie vetracieho kanála po obvode múrov a betonáž podlahy. Ďalšiu etapu prác spočívala v upevnení dreveného obkladu okolo celého obvodu kostola. Práce boli ukončené montážou novej drevenej podlahy a nových drevených lavíc. V dnešných dňoch je slatinský chrám Boží dôstojným miestom, kde sa stretávajú evanjelici z tejto obce. Spolu s farou, zborovým domom a Domovom sociálnych služieb „Prameň“, tvoria pevný duchovný celok v prekrásnom prostredí Podhoria.

 

Kostol po rozsiahlej rekonštrukcii

 

Nabudúce :  V šiestej časti seriálu opustíme Podhorie a vydáme sa do Uhrovskej doliny. Tu sa zastavíme v obci Uhrovec. Aj tu nás čaká mnoho zaujímavých informácií z bohatých evanjelických dejín.

Zdroj:  kronika „Dejiny evanjelického augsburského vyznania CZ Podlužany“,  Ivan Križan, 1971, zborové materiály CZ ECAV Slatina nad Bebravou /pripravil:  Miroslav Bitarovský